Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Lujza
"Máš svoju vlastnú dušu, nepotrebuješ k tomu mňa."
"Bol som bezduchý a hoci som bol živý, moja duša blúdila. Podarilo sa ti ju priniesť naspäť na miesto, kam patrila. Viem, ako som sa správal, nechcel som ťa tu. Neustále niečo bľaboceš, tvoje názory sú ako z iného sveta a totálne nereálne, nikdy nemáš zlú náladu a pravdepodobne ťa ani nedokáže nič naštvať. Predstavovala si pre mňa všetky dôvody, pre ktoré som ťa pri sebe nemohol zniesť. Túžil som sa ťa zbaviť, nebudem ti klamať. Nedokázal som si predstaviť, ako by sme my dvaja mohli vôbec vychádzať, keď sa tak markantne od seba odlišujeme. Nie som si istý tým, či nás okrem tohto augustového dátumu narodenia niečo spája, ale zvykol som si na teba. Len za taký krátky čas si sa stala súčasťou môjho malého tímu a sveta. Pretože i keď som si to nechcel priznať, samota je príjemná, ale len v obmedzenej lehote. Po nejakej dobe ti začne dochádzať, že začínaš byť osamelý a akokoľvek by si už chcel ostatným porozumieť, nedokážeš to, pretože si sám zo seba urobil vyvrheľa. Bolo jednoduchšie správať sa odmerane a nevychovane, ako ti dovoliť, aby si sa mi dostala pod kožu. Každé jedno nové zoznámenie som bral ako blížiacu sa hrozbu. Zastrašovalo ma to. Nebol som pripravený prijať a stotožniť sa s ďalšou novou tvárou, ktorá by ma o niekoľko týždňov aj tak opustila. Neviem, či moje slová dávajú význam, netuším ani, prečo ti to práve teraz rozprávam, ale chcel som sa s tebou podeliť o svoje pocity. Ako si si už stihla všimnúť, nestáva sa často, že ich zo seba dávam von. Radšej sa dusím vo vlastnej šťave. Lujza Rojková, nevzpieraj sa, a prijmi moje slová. Či už to budeme nazývať oživenie mojej duše alebo znovuzrodenie, podstatné je, že si sa o to pričinila ty. A dúfam, že sa ti ten náhrdelník páči. Na zadnej strane krídel sú vygravírované tvoje iniciálky."
"Cením si, že si sa mi zdôveril so svojimi pocitmi. Bude to znieť šialene a možno mi ani neuveríš, ale od prvého stretnutia som mala dojem, že v skutočnosti nie si taký neoblomný, ako sa snažíš javiť. Pochopila som, že si ma len vystavil testu, a ja ako usilovná študentka, ktorá sa každú látku nabiflila v škole od slova do slova, som sa zaviazala, že tvojou skúškou prejdem. Si dobrý kamarát a najhlavnejšie je, že aj dobrý človek. Obe tieto darčeky, ktoré si mi venoval, nie sú len také prvoplánové. Naozaj si sa zamýšľal nad tým, čo by mi mohlo urobiť radosť a malo špeciálny význam. Budem nosiť tento náhrdelník na krku neustále a vždy, keď sa ho dotknem alebo sa na neho pozriem, spomeniem si na teba. Nezložím si ho dole ani na chvíľu," hovorím s úsmevom a v rukách držím retiazku s nádherným cyklámenovým motýľom, ktorý má po svojom obvode roztrúsené maličké strieborné diamanty s odleskom a na druhej strane skutočne nachádzam kurzívou napísané LR.
"Aj vtedy, keď budeš z tohto domu dávno preč a prezentovať svoju kolekciu topánok niekde na mólach v Paríži alebo Londýne?" opýta sa s úškľabkom a nadvihuje kútik na svojich ústach.
"Vážne si myslíš, že by to moje topánky mohli dotiahnuť až do mesta módy?"
"Neodpovedala si mi na otázku. Najprv ty, potom odpoviem ja tebe."
