Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Félix
"Máš bielu farbu, to znamená, že ťaháš ako prvá, Rojková."
"A môžem svoju figúrku postaviť hocikde?"
"Poslednú hodinu som ti vysvetľoval pravidlá a ty sa ma opovážiš spýtať takúto otázku?"
"Len si to u teba opätovne overujem."
"A nesúvisí to len tak náhodou s tým, že si to nepamätáš?" Pozriem na ňu podozrievavo a ona zahanbene sklápa zrak k hracej šachovej doske. Hrali sme za uplynulých pár týždňov všetky stolové hry, ktoré sa v našom dome nachádzali, ale šach som úmyselne vynechával, pretože som nejako predpokladal, že v tom nie je dobrá. Niežeby som ju nepovažoval za inteligentnú, ale dokážem si priznať, že to nie je práve hra, ktorá by bola zábavná a ľudí by bavila.
"Možno..."
"Každá zo šiestich figúr sa ťahá rôzne. Nemôžu sa hýbať cez iné figúry a nikdy sa nemôžu ťahať na polia, kde máme svoje vlastné. Kráľ je najdôležitejší, ale zároveň aj jedna z najslabších figúrok, môže sa presúvať na vedľajší štvorec ľubovoľným smerom, ale nikdy do šachu, kde by mohol byť vyhodený. Dáma je najsilnejšia. Tiež sa môže posúvať v ľubovoľnom smere, pokiaľ jej v ceste nestojí iná figúrka. Veže sa ťahajú iba dozadu, dopredu a do strán. Strelci štartujú len na jednej farbe a musia na tej farbe vždy aj ostať. Dobre sa s nimi hrá, pretože každý kryje slabiny toho druhého. Jazdci sa pohybujú úplne odlišne, dve políčka idú jedným smerom a jedno políčko pod deväťdesiatstupňovým uhlom - v takzvanom smere písmena L. A nakoniec tu máme pešiakov, ktorí sú nezvyčajní a hýbu sa rozdielnymi smermi - dopredu alebo berú diagonálne. Môžu sa presúvať len o jedno políčko, výnimkou je prvý ťah, kedy je možné posunúť ich o dva políčka. Si pripravená začať?"
"Jasné!" vykríkne a narazí do stola, z ktorého zrúca všetky naukladané figúrky, ktoré dopadajú s buchotom na zem. "Prepáč, som nešikovná! Hneď to pozbieram, nechcela som ich zrútiť," kajúcne sa ospravedlňuje a skláňa sa dole k zemi, kde ich po kolenačky začína zbierať.
"Nič sa nestalo. Upokoj sa, Rojková. Dnes sa mi zdáš trochu roztržitá, stalo sa niečo?"
"Ocko je na dnes objednaný ku kardiológovi. V poslednom čase sa dosť často sťažuje na pichanie pri srdci a ja mám o neho strach," odpovie skľúčene a posadí sa na zem. Kľuknem si k nej a rozhodujem sa, či je správne v tomto momente sa jej dotknúť, ale nakoniec zahadzujem hrdosť a prstom jej prejdem po líci.
"Prečo si mi o tom nepovedala? Vôbec nemusíme hrať nejaký hlúpy šach. Vieš, že mi môžeš povedať všetko. Poznáme sa už koľko, tri mesiace? Rojková, keď ťa niečo trápi, som tu pre teba. Rovnako ako ty pre mňa."
"Chcela som odvrátiť svoju pozornosť a nejako sa na chvíľu zabaviť, aby som na to nemusela myslieť. A Pavol spomínal, že hranie šachu bol tvoj najväčší koníček, že vraj si vyhral hneď niekoľko online šachových turnajov."
