Lujza
Nechcem ho stratiť. Myslela som to vážne. Len som si možno zamenila trochu slová, pretože viem, že ho nepovažujem len za svojho kamaráta. Mám ho viac, ako len rada a to, pred čím ma Tyly pred niekoľkými týždňami varovala, sa stalo skutočnosťou. Poznáme sa len tri mesiace, ale za celú svoju doterajšiu pozemskú éru som k nikomu nič podobné nepociťovala. Pri nikom ma neoblievala horúčava a nepotili sa dlane takým spôsobom, ako keď sú vonku rekordné horúčavy a vaše potné žľazy produkujú toľko potu, že si ho nestíhate z toho čela vôbec utierať. Keď ma držal za ruky, bála som sa, že si to všimne a s hnusom sa odtiahne. Boli také mokré, že sama by som mala problém sa ich dotknúť, ale on na ne nereagoval. Neprišli mu nechutné, dokonca to ani len nespomenul. Možno bol len slušný a nechcel ma strápniť. Konečne som mala príležitosť zistiť, aký je jeho dotyk. Bolo to ako jeden z tých magických momentov, keď slová jednoducho nie sú nutné, pretože si postačíte s priamym kontaktom. Naraz som pocítila, že by sa mi páčilo držať sa jeho rúk už navždycky. Nepustila by som ho, keby nemusím. Problém je len v tom, že absolútne netuším, čo ku mne cíti on. Je táto moja náklonnosť len jednostranná? Chcem sa ho na to spýtať. Naozaj. Len som na to príliš veľký zbabelec a kedykoľvek mám už tú otázku na jazyku, neodhodlám sa k jej vysloveniu. Len ma na tom jazyku škriabe, ale zakaždým si do neho radšej zahryznem a preglgnem, akoby som nabrala potrebnú odvahu.
Je prvým chlapom, s ktorým chcem zažiť všetky tie romantické prejavy, ktoré mám obkukané z celoživotného pozerania zaľúbených filmov. Prajem si držať ho za ruky, pozerať sa mu do očí pri zaspávaní, sledovať spolu východ a západ slnka, prebúdzať a zobúdzať sa v jeho náručí... Má v sebe tú povestnú auru a jeho úsmev je pre mňa zázračný. Félixova choroba ma nezastrašuje, dokážem sa pozerať cez ňu a nevnímať ju ako niečo, čo by nášmu vzťahu mohlo zabrániť. Ale všetky tieto myšlienky sú len moje domnienky a výmysly. Pravdepodobne ku mne necíti to isté, čo ja k nemu. Pre neho som fakticky možno len kamarátka. A to by malo stačiť. Otvoril sa mi a po nekonečných mesiacoch je znovu sám sebou. Neignoruje ma a nie je ponorený len do svojich kníh, ako tomu bolo na začiatku. Som lakomá. Nemala by som myslieť o takýchto veciach. Láska je čarovná hlavne kvôli tomu, že prichádza nenútene a nie je silená. Rodí sa bez zbytočného nátlaku a predovšetkým prichádza nečakane. Verím na lásku na prvý pohľad. Nie som si istá tým, či prebehla medzi mnou a Félixom, ale od začiatku pre mňa znamenal niečo viac. Hoci som ho nepoznala, záležalo mi na ňom viac, akoby sa dalo považovať za vhodné. Netúžila som vziať nohy na plecia. Ani na jednu sekundu mi neprebehlo hlavou, že by som to s ním mala vzdať. Odhováral ma od toho, ale ja som bola skalopevne presvedčená o tom, že tým svojím správaním len kričí nenápadne o pomoc. To musí niečo znamenať, nie? Moje srdce a hlava ho túžili spoznať a teraz mu patria. Podarilo sa mu ukradnúť moje srdce, ktoré donedávna o láske počulo len z rozprávania a videlo len zo sledovania.
"Môžem vedieť nad čím toľko premýšľaš?" vyruší ma z myšlienkových pochodov a ja zahanbene odvrátim zrak od jeho zelenohnedých očí. Ležíme oproti sebe a je vlastne vôbec prekvapením, že som sa dokázala koncentrovať na hádanie a premýšľanie o postave, ktorú mám napísanú, keď sa nachádza takto blízko. Dotkol sa ma a upravil mi vlasy. Privrela som oči a nevnímala nič iné, len jeho teplé a komfortné ruky smerujúce k môjmu uchu. Je odvážnejší. Nedalo by sa spočítať na prstoch jednej ruky číslo, koľkokrát som mu ja chcela prechádzať po roztomilých kučerách, ktoré pripomínajú dokonalé prstence. Patria k nemu. Sú jeho osobnou poznávacou značkou. Robia ho bezstarostnejším. Nedokážem si ho predstaviť s kratšími vlasmi alebo nejakým moderným strihom.
ESTÁS LEYENDO
Svet jej topánkami ✔
RomanceLujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...