Svet jej topánkami ✔

Kapitola 35 - Prilba

Lujza

Tej mojej prvej prilbe sa naozaj žiadna nedokázala vyrovnať. Nebol to rozmar rozmaznaného dieťaťa, ale všetky, ktoré po tej prvej nasledovali, jednoducho nedodávali tú stabilitu. Boli mi buď veľké alebo príliš tesné. Nechápala som to. Nebolo to očividné, ale po každom nasadení sa u mňa prejavovali zvláštne a neopísateľné pocity, ktoré som si nedokázala vysvetliť. Bolo to ako keby som dostala novú časť, ktorej sa moje telo a hlava nechceli ujať. Akokoľvek som sa už pokúšala ten pocit prehliadnuť, stále bolo niekde vzadu v mojom mozgu usídlené, že mám na sebe cudzieho vandala. Premávanie na bicykli sa stávalo menším pôžitkom. Tá ťažoba ma prenasledovala. Neopísateľná ťarcha prameniaca z jednej obyčajnej zmeny prilby. Z každej materiálnej veci jedného dňa vyrastieme. Z obľúbenej sukničky alebo šatočiek. Raz ich budeme musieť odložiť do poličky a nechať ich v nej odpočívať. Toho som si bola vedomá, ale s tou prilbou to bolo niečo iné. Nechcela som žiadnu inú, keď som nemohla mať na hlave svoju prvú. Väčšina ľudí to asi nechápe. Rozhodne by ma obvinilo z toho, že som sa správala ako také uplakané malé dieťa, ale také je jednoducho upnutie sa na hmotnú vec. Obľúbite si ju tak veľmi, že odlúčenie bolí a prekonávanie toho žiaľu trvá dlhšie. Netvrdím, že tá svietiaca ochrana hlavy zastávala v mojom živote najdôležitejšiu rolu a ja by som bez nej nebola schopná žiť, pretože to tak nebolo, ale tvorila moju súčasť. Sprevádzala ma pri mojej prvej lekcii bicyklovania.

Rodičia mi darovali môj prvý vlastný bicykel v šiestich rokoch presne na moje narodeniny. Bola som očarená, keď som ho zbadala. Vyzeral podľa mojich predstáv. Dokonca ešte čarovnejšie, pretože sa naozaj nachádzal predo mnou a ja som na neho mohla kedykoľvek vysadnúť. Ružovo-biely náter, s prúteným košíkom vpredu, okolo ktorého boli uviazané malé stuhové mašličky. Vzadu mal dva pomocné kolieska, ktoré mi pomáhali udržať stabilitu. Najzázračnejšie bolo sedadlo, ktoré obsahovalo motív poletujúcich motýľov. Nebolo náročné naučiť sa na ňom jazdiť, očividne aj kvôli tomu, že som mala podporu v podobe tých pomocných koliesok, ale podľa ockových a maminých slov mi to išlo od začiatku prirodzene. Nenechávali ma jazdiť bez dozoru a keďže ja som sa svojho nového bicykla nedokázala nabažiť, otravovala som ich stále, aby sme sa išli prejsť do parku. Strávila som na ňom celé leto. Keď so mnou nemohli ísť rodičia, vystriedali sa pri mne starí rodičia. Najväčšie sklamanie prišlo, keď som z neho vyrástla a musela som ho opustiť. Prirástol mi k srdcu. Bol mojím prvým dopravným prostriedkom, na ktorý som ani len nepotrebovala vodičák. Lúčenie s ním bolo náročné, ale neodhodila som ho. Našiel svojho čestného majiteľa, ktorému slúžil kopu ďalších metrov a kilometrov. Malo to sladko-trpkú príchuť. Ale nakoniec zvíťazila tá sladká, pretože aj napriek tomu, že ja som ho už ďalej nemohla využívať, nezapadol prachom niekde v temnej garáži plnej myší. Dostávalo sa mu vzduchu a slniečka a získal si pána, ktorý ho prinajmenšom miloval rovnako ako ja.

Darovali sme ho susedom o tri ulice ďalej, ktorí v tom čase mali zverejnený inzerát, že hľadajú bicykel pre svoju dcéru v rozumnej cene. Nemohli si dovoliť nový a ich finančná situácia nebola práve v stave rozhadzovania peňazí, tak sme sa spoločne s rodičmi dohodli, že jej ho darujeme zadarmo. Nezdalo sa správne pýtať si od nich peniaze a za výraz toho dievčatka to stálo. Dnes je z nej takmer dospelé dievča a môj prvý sa ku mne opätovne vrátil. Poďakovala sa mi zaň a dodala, že považovala za vhodné, aby mi ho dodala ako prvotnej majiteľke naspäť. Je vo výbornom stave, samozrejme, že nevyzerá ako nový, ale má už toho mnoho odžitého a stále je zachovalý. Želám si ho odovzdať svojej dcére. Bolo by to krásne ukončenie jedného kruhu. Moja dcéra by zdedila môj prvý bicykel, ktorý by bol zároveň tým jej prvým tiež.

"Absolútne túto prilbu milujem! Ďakujem, Félix!"

"To už si hovorila, Rojková. Úplne mi stačilo to prvé ďakujem. Len som ti chcel urobiť radosť a súčasne som urobil láskavosť aj sám sebe, pretože odteraz sa už nemusím strachovať o to, aké nebezpečenstvo ti na cestách hrozí, keď jazdíš bez prilby."