Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Félix
Odhodlal som sa vystúpiť zo svojho vezenia. Prešla si tým dekontaminovaním už pred niekoľkými dňami, ale z nejakého dôvodu som sa nedokázal prinútiť prejsť tými dverami. Niečo ma v tom zastavovalo. Neviem. Možno len akási tréma. Alebo hanblivosť? Privádza ma slečna Farebná do rozpakov? Nemám vysoké sebavedomie. A je pre mňa nezvyčajné, keď sa okolo mňa premáva atraktívna žena. Nazval som ju tak? Je pôvabná. Konečne som si to dokázal priznať. Stretávali sme sa, ale nikdy to neprebiehalo z bezprostrednej blízkosti. Vždy som stál alebo sedel niekoľko metrov od nej. Teraz jej hľadím priamo do tváre. Stojí predo mnou so svojím nedokonale dokonalo zladeným outfitom a nevinným výrazom. Fialová áčková sukňa s farebnými machuľami, holografický opasok a žlté tielko s brošňou v tvare motýľa. Motýľom ostala verná aj pri výbere topánok, ktoré sa tentoraz nachádzajú po obvode remienkovej pracky na špicatých balerínach. To jej oblečenie je jej osobnou ochrannou známkou. Hodí sa k nej a sedí jej ako uliate. Keby som ju videl v niečom nefarebnom, asi by som onemel, stratil kompletne reč. Už som si na jej variácie zvykol. U všetkých iných by to bolo zvláštne, lenže u nej je to normálne. Má povolené sa takto obliekať a pritom nevyzerať zvláštne a šibnuto. Áno, dalo by sa dlho polemizovať tom, že jej voľba oblečenia je v dnešnej dobe a v našich končinách diskutabilná, ale aspoň sa nebojí vyčnievať z radu. Nesnaží sa ísť s davom. Ide si po vlastnej ceste. Je omnoho odvážnejšia, než som kedy bol ja.
"Šanca zhody je len jednopercentná. Je to úplne zbytočné, Rojková."
"Povedal si to sám. Existuje tu šanca," vzpiera sa mojím slovám a uhýba mi pohľadom.
"A tú časť s jedným percentom si nepočula alebo len odmietaš počuť?"
"Nezaujíma ma, aká veľká je, či len minimálna alebo štatisticky nepravdepodobná, kým tu je, stále tu existuje nádej a ja sa jej budem držať zubami nechtami."
"Si ochotná stať sa darcom kostnej drene pre niekoho, kto sa k tebe správal ako najväčšie hovädo a ignoroval ťa?"
"Len si testoval moju trpezlivosť. Potreboval si si byť istý, že neujdem pri prvej prekážke."
"Takže si ma chcela presvedčiť o opaku a zlikvidovať moju mienku o dobrote ľudstva?"
"Len som ti chcela ukázať, že nie všetci sú rovnakí. Nepoznám ťa až tak dlho, ale tí predošlí ľudia ťa asi sklamali, zradili tvoju dôveru a uľahčovali ti svojím správaním ich odoháňanie. Existujú tu aj výnimky..."
"Ako napríklad ty?" spýtam sa a upriamujem k nej zrak. Vidím, ako sa jej naberá v lícach červeň a sklápa zrak. Ruky má schované za chrbtom, že by sa podarilo dostať do pomykova mne ju?
"No, nehovorím, že som výnimka, ale som jednou z tých, ktorá sa nenechala prekabátiť tvojimi trikmi. Ty, Félix, v skutočnosti nie si taký, ako si sa prezentoval tie dva prvé týždne. Neviem, čo ťa prinútilo k tej zmene, ale mám rada tohto Félixa. A ak tu existuje čo i len tá najmenšia štipka nádeje, je mojou povinnosťou zistiť, či by som ťa mohla zachrániť."
