Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
Lujza
Hugo je už tu, dnes prichádzam neskoršie ako on. Včerajšia večera dopadla dobre. Musím povedať, že sa mi Tomáš pozdáva a Tyly kvôli nemu vyzerá byť šťastnejšia. Moja malá sestrička si niekoho našla. A k tomu všetkému je to dobrý chlapec, ktorý si ju váži a mám taký dojem, že by bol pre ňu naozaj schopný urobiť všetko, čo by jej videl na očiach. V ockových očiach tiež stúpol, i keď ho trochu podpichoval a zahrnul prísnymi monológmi a pohľadmi, myslím, že zapôsobil aj na neho. Len je pre neho trochu nezvyk vidieť svoje malé dievčatko po boku iného chlapa. Ešte asi tak úplne nie je stotožnený s myšlienkou, že sme obe vyrástli a sme pripravené na randenie. A keď sme už pri tom randení, dohodli sme sa s Filipom, že sa stretneme dnes po práci. Pozval ma do reštaurácie, ktorá sa prednedávnom v našom meste otvárala. A keďže Félix hovoril, aby som sa s ním stretla niekde na verejnom mieste, súhlasila som. Najprv mi dohováral, aby som šla na rande s Hugom a teraz ma dotlačil do ďalšieho. Prečo to robí? Viem, mám dvadsaťdva a zrejme je trochu divné, že za sebou ešte nemám žiadny vzťah, ale to mu pripadám až tak zúfalo? Alebo mu naozaj ide len o to, aby mi oplatil láskavosť? Ak je to tak, potom sa cítim previnilo. Mojím úmyslom nebolo pomáhanie s cieľom niečo od neho dostať. Keď mám byť úprimná, jeho úsmev je pre mňa najcennejšou odmenou. Kvôli tomu som bola nesvoja z prijatia tej čiastky vypísanej na šeku. Je to omnoho viac, ako by som si zaslúžila. Nikdy som takú veľkú výplatu nemala. A keď predo mňa predložila ten šek, spomenula som si na jeho slová. Hovoril o tom, že je pre mňa len práca a prijatím tých peňazí som určitým spôsobom jeho názor potvrdila. Dala som mu tým za pravdu. Áno, zo začiatku som tú ponuku prijala kvôli tomu, pretože som potrebovala zamestnanie, ale neskôr som si uvedomila, že by som sem chodievala aj keby sa ma pani Šmidová rozhodla vymeniť. Chýbal by mi, keby som ho viac nemohla vidieť.
Všetky tie malé detičky sa mi nejakým spôsobom vryli do srdca. V mojej hlave sú zakotvené krásne spomienky, ktoré sme trávili maľovaním trojhlavého draka, vypúšťaním šarkana alebo hraním zlatej brány s ďalšími deťmi nachádzajúcimi sa na ihrisku. Pamätám si na každé jedno, ktoré som mala v opatere. Mojím prvým bola malá Stelka, jej rodičia si naplánovali večeru prvého výročia sobáša a stará mama vypadla z rozvrhu, pretože si vyvrtla členok a potrebovala kľud na lôžku. Začula som ich o tom rozprávať, keď vychádzali z auta a ja som práve rozvážala letáky na svojom bicykli. Ponúkla som sa, že im malú Stelku postrážim. Do tej doby som opatrovala len sesternice, ktoré som chodievala kočíkovať po škole, keď mal ujo Richard s manželkou zmeny v práci začínajúce sa v rovnaký čas. Nikdy som nepovedala nie, pretože trávenie času s tými detskými dušičkami boli tie najroztomilejšie a najsladšie chvíle. Nezaujíma ich názor dospelých, sú nebojácni, neboja sa pádu, pretože v prvom rade naň ani nepomýšľajú. Nespochybňujú reálnosť rozprávok, nepríde im divné, ako je možné, že neživé predmety, ako sú napríklad auto alebo nábytok, majú schopnosť rozprávať a spievať. Ich srdcia sú otvorené a rozdávajú objatia bez toho, že by sa najprv zamýšľali nad tým, či také impulzívne zovretie nebude vyzerať divne. Myslia vo veľkom aj napriek tomu, že ešte neovládajú základy písania alebo čítania, dokážu si v hlave utvoriť vlastný scenár a pokladajú kreatívne otázky, ktoré by dospelých ani za mak nenapadli. Čo by sa stalo, keby tiger napadol žraloka?
