Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Lujza
Slovami sa nedá opísať pocit šťastia, ktorý sa práve usídlil v mojom vnútri. Opýtal sa, či nechcem zostať dlhšie a pozval ma ku ich rodinnému stolu. Možno z toho robím väčšiu vedu, než by bolo v skutočnosti prípustné, ale pre mňa to rozhodne je obrovská vec. Po minulé dni ma vždy upozornil, keď som ostala dlhšie a sledoval čas, dnes ma poprosil, naozaj poprosil, aby som neodchádzala. Nedokázala by som odmietnuť. Muselo by sa stať niečo veľmi dôležité, aby som sa nerozhodla odpovedať kladne. Dnes je to jeho deň. Narodeniny sú dní splnených prianí. Alebo aspoň začiatok cesty ku splneniu tých prianí. Povedal, že si nič neželal, ale neverím mu. Každý človek má sny. Nikto ma nepresvedčí o opaku. Niektorí ich prezentujú otvorene, druhí o nich myslia potichu a dúfajú v ich splnenie, a potom tu existujú aj takí, ktorí tvrdia, že snívať prestali alebo sa to len pokúšajú nahovoriť sami sebe, pretože tie svoje sny zatlačili do úzadia. Félix hovorí, že sa viac už netúži pozrieť von a že stratil všetok záujem o tento náš okolitý svet, ale podľa mňa je iba v mylnej predstave. Myšlienka, že má túto jednoduchú vec zakázanú, je pre neho príliš bolestivá a radšej k nej zastáva negatívny postoj. Z celého srdca však dúfam, že čokoľvek si to už pri tom sfukovaní nezapálenej sviečky prial, splní sa mu to aspoň do roka a do dňa. Zaslúži si byť vyslyšaný. Urobila by som všetko pre to, keby som sa mohla aj svojím dielom pričiniť k jeho záchrane. Nevolali mi, ale ja som dúfať neprestala. Možno len na mňa zabudli. Kým nemám čierne na bielom potvrdené, že pre neho nie som vhodným darcom, neprestanem veriť.
Kráčame popri sebe cez úzku chodbu a zabáčame ku schodisku. Píska si a sem tam sa na mňa pozrie. Viem to, pretože keď sa nepozerá, tiež dvíham hlavu jeho smerom. Občas sa pozrieme naraz a náhle odvraciame zahanbene hlavu takým spôsobom, akoby bolo toto naše prvé stretnutie a zároveň spoznanie. Obvykle bľabocem a prerušujem ticho, ktoré ma irituje, pretože mi pripomína samotu, ale v tejto chvíli sa táto potreba u mňa neprejavuje. Som spokojná len s tým, že pri ňom stojím a nachádzam sa v jeho blízkosti. Zvykla som si na jeho prítomnosť, ale z času na čas je pre mňa zvláštne, keď si uvedomím, ako blízko pri ňom stojím. Mám strach, že by som mu nedopatrením mohla ublížiť, preto sa snažím stáť čo najďalej a nedotýkať sa ho. Ani len jedno jediné mihnutie alebo letmé obtretie sa.
Knižku, ktorú som mu darovala, som doma kompletne vydenzifikovala a zbavila nežiaducich baktérií. Tiež mám jednu takú. Slúži ako štartovací prostriedok pri boji s krízou. Práve počas štúdia som ju využívala najčastejšie, pretože dokáže nabudiť a uvedomiť si, že žiadny problém nie je taký veľký a neriešiteľný, ako sa na prvý pohľad zdá. Niekedy je jednoducho nevyhnutné zamerať sa na ten väčší obrázok a pochopiť, že náš celý život je zázračný a my by sme si z neho mali zobrať čo najviac je to možné. Aj tie najmenšie maličkosti, ktoré berieme často za samozrejmosť, možno hrajú v očiach iných úplne inú rolu. Pre nás formalita, pre toho druhého najväčšie bohatstvo na svete. Aj Félix si potrebuje uvedomiť, že hoci to nemá ľahké, stále tu existujú dôvody, pre ktoré by mohol byť šťastný. Ten názov je výstižný. Slová použité v tej malej knižke naozaj pomáhajú. Len si pred nimi musíme otvoriť svoje srdce a myseľ. Je nutné si ich pripustiť k telu kvôli kompletnému účinku.
