Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Lujza
Je to ako sen. Bozkávam ho. Moje pery sa ho nechcú vzdať a lipnú na ňom. Najlepší bozk vôbec! Nemám ich za sebou veľa, ale tento patrí rozhodne na samotný vrchol. Hladí ma po vlasoch a je nežný. Ovieva ma z jeho teplých rúk horúčava a jediné šťastie mám, že ležím, inak by som už dávno klesala k zemi. Nachádzam sa vo svojej vlastnej rozprávke a všetko okolo mňa sa točí v spomalených pohyboch. Počujem hvizd vtákov a ponad našu hlavu poletujú púpavové biele obláčiky. Som schopná vnímať len tento zázračný okamih a mojím telom prebiehajú príjemné zimomriavky. Intuitívne som privrela oči, keď sa ku mne naklonil a čakala, či sa k tomu odhodlá. Neváhal a jeho pery pristáli na tých mojich. V tomto momente pracujú súbežne a moja myseľ sa ocitla v tranze. Nechcem ho opustiť. Želám si žiť v tejto chvíli ďalších dvadsať rokov alebo nebodaj aj úplne celú večnosť. Nemám šajnu, ako dlho to už trvá, či päť minút alebo päť hodín, pretože som kompletne stratila pojem o realite. Alebo sa mojou novou realitou stal on. Mojím vychádzajúcim slnkom a princom na bielom koni. Tento večer začal a ja už teraz môžem s absolútnou istotou povedať, že je to najromantickejší večer v mojom živote. Vyznie to správne. Byť v jeho náručí a bozkávať ho. Moje srdce bije ako splašené, nedokáže byť pokojné a po prejdení rukou po jeho hrudníku dostávam odpoveď, že je to obojstranné. Nie je to len veľký okamih v mojom živote, ale aj v tom jeho. Cíti to isté, čo ja, o tom som skalopevne presvedčená. Nepúšťa ma. Neodťahuje sa. Ani jeden sa svojich pier nechceme vzdať, pravdepodobne kvôli možnosti, že už na niečo podobné nebudeme mať v budúcnosti príležitosť.
Otváram oči a vidím ho pred sebou. Usmieva sa cez bozky, ktoré mu udeľujem, až doteraz som sa bála pozrieť sa mu do očí, pretože som mala trému a pri mužoch nemám väčšinou veľa sebavedomia, ale naraz mi dochádza, že on je môj Félix. Pozná ma a veľmi dobre vie, že nie som skúsená a v randení som rovnaký začiatočník, ako je on sám. Nemáme si čo vyčítať. Naučíme sa to spoločne. Budeme sa navzájom dopĺňať. Nemienim ho opustiť. Máme túto čarokrásnu prítomnosť, v ktorej som pri ňom, na ničom inom mi nezáleží. Milujem ho celým svojím srdcom, všetkými bunkami svojho tela a patrím mu kompletne. Félix Šmid je mojím romantickým zaľúbeným príbehom a spriaznenou dušou, ktorá na mňa čakala. Konečne rozumiem tomu, prečo som ho mala stretnúť. Bolo to znamenie od vesmíru. Mal v určitom bode preťať moju cestu. Je mi súdené stáť po jeho boku.
"Milujem ťa, Lujza Rojková. Nútiš ma cítiť veci, ktoré boli v minulosti nepredstaviteľné. Nemôžem ti sľúbiť nič viac, ako to, že ťa budem milovať tou najhlbšou láskou tak dlho, ako sa to len bude dať. Mám hendikep, nie som normálny, ale normálne veci sú často preceňované. Nechcem ťa držať skrátka a brániť ti v rozširovaní obzorov, ale musel som vyjadriť, aké sú moje pocity k tebe. Si svetlou stránkou v tmavých dňoch, slnkom na zamračenej oblohe, poletujúcim motýľom oživujúcim zanedbávanú záhradu. Celá tvoja osobnosť je obdivuhodná a zakaždým ma dokážeš priviesť do nemého úžasu. Dovoľ mi len povedať ti, že som požehnaný už len tým, že mi dávaš kúsok zo svojho času. Nepoznal som lásku, dokým som nepoznal teba. Pomáhaš ľuďom nachádzať ich dobré stránky. Znie to možno sebecky, ale neviem si bez teba predstaviť svoje dni. Zomrel by som na prasknutie srdca. Prelomilo by sa na dve polky a tú záťaž by neprežilo. Nikto nevie, čo má pre nás budúcnosť v zálohe, ja ti nebudem môcť dať prechádzky lesom a lúkou, všetky vonkajšie veci sú pre mňa tabu a bez ohľadu na to, ako veľmi by som to práve teraz túžil zmeniť, nie je to v mojich rukách. Ale keď si ochotná preniesť sa cez tieto veci, mám len jednu otázku a odpusť mi, ak na to idem prirýchlo, ale naozaj neviem, ako to chodí a konám inštinktívne a bez zdĺhavého premýšľania. Lujza Rojková, staneš sa, prosím, mojím dievčaťom?" spýta sa ma a rukou mi prechádza po líci. Prisuniem sa mu intuitívne na hruď a prepletiem si s ním prsty.
