Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Félix
Znovu som sa k nej správal ako blbec. Nevedel som si pomôcť, ale keď som dostal potvrdenie, že súhlasila, rozčúlilo ma to. Bolo to oficiálne. Teraz je už pravdepodobne s ním a on ju má celú len pre seba. Ja som ju dohnal do jeho náručia. Neviem, prečo sa na ňu vôbec hnevám, veď sám som jej povedal, aby s ním išla. Len ma poslúchla a neprepásla vec, ktorú mohla urobiť už dnes. Vykladá mu o jednorožcoch? Je zhovorčivá za všetkých podmienok, nemám pochybnosti o tom, že sa im podarilo nájsť spoločnú reč. Ale obyčajná reštaurácia? To mi nepríde ako vysnívané prvé rande. Rozhodne nie to jej. Mal ju vziať na nejaké špeciálnejšie miesto. Rozplývala sa nad organizovaním presladeného večera pre našich dvoch zamestnancov, ktorí sú v pokročilejšom veku, a jej samej sa popritom dostane len takej obyčajnej fádnosti. Keby som ju mal pozvať na rande ja, zistil by som si, čo by na ňom chcela mať a zaprisahal by som sa tým, že by som všetky jej požiadavky do bodky splnil. Čo to opäť táram? Prečo by som ju mal pozývať niekam na rande? Isteže by so mnou nešla. Okrem toho, ja by som ju nikam nemohol vziať. Ani do takej trápnej reštaurácie, ako ten šťastlivec zo zoznamky. Sedeli by sme v našom dome a robili čo? Hrali stolové hry? Abnormálne ponižujúce. Je len moja opatrovateľka, mal by som vymazať z hlavy tieto fiktívne predstavy. Vôbec nechápem, kvôli čomu si predstavujem, aké by to bolo, keby som ju mohol pozvať von. Pretože ja nebudem môcť. Nech by som si to už želal akokoľvek, nestane sa to. Nie je to reálne. A ja o nereálnych veciach zo zásady nepremýšľam. Vzdal som sa ich. Nesmiem dovoliť ani Lujze Rojkovej, aby ma prinútila vrátiť sa k tomu.
Už sú to dve hodiny, ako odišla. Nezastal som si k oknu a nevyzeral ju v ňom. Asi som len chcel dokončiť ten svoj neoblomný dnešný postoj. Ona však nič zlé neurobila a pri spätnom pohľade si len uvedomujem, aký detinský som. Hnevám sa na ňu bez príčiny. Je dospelá žena a má právo stýkať sa s kýmkoľvek sa jej len zachce. Nemôžem jej rozkazovať a brániť jej v stretávaní druhých mužov. Sotva ju poznám. Má svoj vlastný život. A nie som ani presvedčený o tom, akým dielom do tej jej života ja vlastne patrím. Ona sa stala súčasťou toho môjho. Akousi neodmysliteľnou. Otázne však je, či aj trvalou. Isteže nie. Viem, že jedného dňa zmizne. Nezostane tu predsa navždy. Ja som pre ňu len také dočasné riešenie, kým si neuvedomí, že na ňu čakajú sny, v ktorých jej ja a táto práca len bránime. Mal by som si dať záležať na tom, aby som si užil jej prítomnosť pokým tu so mnou je. Nemám tušenie, na ako dlho tu bude, ale kým ju tu mám, nemal by som plytvať časom a predvádzať jej správanie podobné dnešnému.
Správa sa k nej ten chlap s rešpektom? Dúfam, že jej nedáva neslušné návrhy alebo ju neobťažuje. Čo ak jej ponúkne odvoz domov a počas cesty ju začne obchytkávať a siahať na miesta, kde by to nemal v žiadnom prípade dovolené? Silene ju bude nútiť do bozku a ona sa nebude vedieť brániť, pretože je maličká a drobná a jemná. Na zoznamkách sa vyskytujú kadejakí šialenci a psychopati, nemala by mu dôverovať. A všetkému budem na chybe ja. Som ten najväčší debil. Pod mojím nátlakom musela odpovedať áno. Zbláznim sa z toho. Keby bola dlhšie, jej rodičia by ju určite začali hľadať. Všimli by si, keby sa niečo stalo. Majú medzi sebou že vraj blízky vzťah, vedia o sebe všetko. Nič jej nehrozí. Hugo má pravdu, pozerám len príliš veľa horových filmov a kvôli ním si v hlave utváram takéto vražedné scenáre. Rojková je v poriadku a užíva si svoje prvé rande s chlapom. So zdravým chlapom.
