Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Félix
Povedala, že ma má rada. Počul som správne? Nenahováram si to. Naozaj som ju počul vysloviť to slovo. Ale asi by som sa nemal cítiť špeciálne, už raz spomínala, že má rada všetkých bez ohľadu na to, či ich pozná alebo nie. Je takým menším filantropom. Dobročinný človek. Dobrák od kosti. Aké príznačné vzhľadom na fakt, že je skutočne pripravená podstúpiť transplantáciu kostnej drene a stať sa mojím darcom. Samozrejme, že neverím tomu, že výsledky preukážu, že je vhodným darcom, ale vážim si to. Desí sa krvi, určite ešte nikdy neležala na operačnej sále a nebola pod narkózou, ale nebojí sa kvôli mne prekročiť svoju komfortnú zónu. Kvôli mne. Je prvým človekom po niekoľkých rokoch, ktorému ide naozaj o mňa. Záleží jej na mne. Dnes to viem. Poznáme sa už takmer mesiac, čo je za iných podmienok nesmierne krátka doba. Za mesiac sa toho avšak aj napriek týmto slovám dá mnoho stihnúť. Dva týždne som sa snažil uniknúť z jej roztomilých pazúrov prívetivosti a optimizmu, ale zároveň som pochopil, že je zbytočné pred ňou utekať. Stojí si pevne za svojím, až kým nedosiahne svojho. A ja som pre zmenu rád, že to s mojím otravným zadkom nevzdala a zotrvala. Vlastne som jej pomerne vďačný, pretože keby odišla, ja by som bol ten, ktorý by prišiel oveľa. Mám to šťastie, že moju pevnosť obýva ten najobetavejší človek na celej planéte. Nechcem ju stratiť. Teraz už o ňu nemôžem prísť, pretože keby sa tu už viac neobjavila, stratil by som kompletne chuť socializovať sa s človečinou. S nikým by som neprehovoril až do svojej smrti. Dostala sa mi do srdca. Len som sa chránil. Dúfam, že som neurobil chybu, keď som si ju tam uložil. Je ukotvená hlboko a jej pobyt ma robí šťastným. A to je slovo, ktoré som zo svojich úst nevydal už pekne dlhú dobu. Keď tak nad tým premýšľam, nepamätám si, kedy to bolo naposledy.
"Pripojíte sa k dnes večeri, pán Félix?" vyruší ma z myšlienok Pavol postávajúci pri dverách.
"Takže ty a Anna, hm?" opýtam sa, pretože pri pohľade na neho mi okamžite prišlo na um jeho blížiace sa rande, s ktorým mu Rojková pomáha. Znervóznie a zahanbí sa.
"Prepáčte, pán Félix. Asi je to nezmysel, aby som na staré kolená usporiadúval takéto presladené gestá, navyše sme v tomto dome zamestnancami a mali by sme udržiavať potrebný odstup. Odvolám to."
"Nehovorím ti to preto, aby som ťa zosmiešnil, Pavol. Rojková je nadšená, že ti s tým môže pomáhať a ak sa máte vy dvaja radi, potom v tom nevidím problém. Aspoň ja proti tomu nič nemám, a očakávam podobnú reakciu aj od mojich rodičov. Berieme vás dvoch ako rodinu, žijete tu s nami už celú večnosť, vôbec nič nás do toho nie je. Keď už, prajem vám to. Choďte do toho, ak ma to pojašené dievča za tie posledné týždne niečo naučilo, potom je to rozhodne to, že láske sa medze nekladú. Ja nie som na takéto presladené vyznania a nepoznám význam tých piatich písmen spojených do jedného slova, ale to je pochopiteľné. Je zo mňa cynik, ale kvôli tomu nebudem brániť v šťastí niekomu inému. Nič neruš, nevyznám sa ani v ženách, ale mám taký dojem, že keď je do toho zapojená aj Rojková, bude to veľkolepé a Anna to evidentne ocení s tým najväčším oduševnením."
