Svet jej topánkami ✔

Kapitola 17 - Xantipa

Lujza

"Len sa tak s Félixom doťahujeme, nevšímaj si nás, Lulu. Chlapské záležitosti," prihlási sa o slovo Hugo a jedným okom sa pozerá na Félixa, čím pravdepodobne len čaká na to, kým mu jeho slová dosvedčí.

"Och, dobre. Prepáčte, že som sa opýtala."

"To je v poriadku. Dobré ránko sa ti praje."

"Úplne by som zabudla, kde ostali moje maniere. Dobré ránko aj vám dvom. Ako sa dnes máte?"

"Bravúrne, vyspala si sa do ružova, Rojková?"

"Ďakujem za opýtanie, spala som veľmi dobre. Noc bola krásna jasná, vetrík len letmo pofukoval, priam som mala chuť ustlať si znovu pod holým nebom."

"Rozkošné. Dieťa prírody. Mala by si sa pridať k tým zálesákom, ktorí sa živia len bylinami a kočujú po celom svete. V tvojom prípade by si tie cesty prechádzala na tom tvojom bicykli."

"Nevšímaj si ho. Len je frustrovaný, pretože som mal v niečom pravdu," ozve sa znovu Hugo a vyjde von cez dvere ku mne.

"Zvykla som si na Félixove slová. Len vtipkuje, všakže?"

"Keď myslíš." Mykne flegmaticky plecom.

"Niečo si mi sľúbil, ty kretén," napomenie ho a mne nedochádza, o čom hovoria. Zrejme sa to týka tých chlapských záležitostí, ktoré pred malou chvíľou spomínal.

"Nebuď taký úzkoprsý. Technicky vzaté, dva týždne ešte neprebehli. Stále máme rezervu do večera."

"Je pre teba také náročné priznať, že si sa tentoraz možno naozaj zmýlil?"

"Nie, len je to vysoko nepravdepodobné."

"Raz sa muselo šťastie obrátiť aj k mojej strane."

"No len si to vychutnaj. Dlho ti to víťazstvo nevydrží."

"Nepočúvaj nás, Lulu. Félix je len trochu vykoľajený z miery, pretože mu nevyšla jedna predpoveď. Nie je takým dobrým odhadcom, ako si to o sebe myslí."

"Len pokračujte. Nenechajte moju prítomnosť, aby vás v tej vašej konverzácii zastavovala. Akoby som tu ani nebola."

"Oh, takže nie si vôbec zvedavá, o čom sa to zhovárame? Nevzniklo u teba ani trochu záujmu zistiť, s čím Hugove víťazstvo súvisí?"

"Keďže hovoríte v hádankách, mám taký dojem, že si želáte, aby ste o tom vedeli len vy dvaja. Nebudem sa vám do toho miešať. Nepotrebujem vedieť všetko."

"To je správny prístup. A ako veľmi by som už v tej našej konverzácii chcel pokračovať, budem sa s vami musieť rozlúčiť. Želám vám veľa zábavy, decká," hovorí a pritom na nás dvoch podozrievavo mrkne jedným okom, na čo sa mu Félix vyplazí a prevráti očami. Tašku s pomôckami si prehodí cez plece a miestnosťou sa rozľahne ticho. Položím slnečnice do vázy a posadím sa. Sleduje ma. Záludne si ma premeriava a oči mu smerujú k mojim topánkam. Pokrúti hlavou, zasmeje sa akoby z neuverenia a potom si bradu podoprie rukou.

"Dnes si nenasadíš slúchadlá?" prehovorím, pretože mi to ticho začína byť nepríjemné.

"Minul sa mi playlist. Mal som ho pripravený zhruba na dva týždne, ale časová lehota prešla."

"Som tvojou opatrovateľkou už dva týždne."

"Áno, to si," odvetí krátko a tvári sa priateľsky a prívetivo. Zvláštna zmena v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. Vítam ju ale s plným náručím. Páči sa mi takýto Félix.