Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Félix
Urobil som to! Našiel som odvahu a pozval ju na rande. Nachádzam sa v totálnej eufórii ako po nejakom vysoko adrenalínovom športe. Jednoducho keď som ju zbadal s tým chlapom v aute a predstavoval si, že som premárnil situáciu a už nikdy jej tú otázku položiť nebudem môcť, pretože ona patrí inému mužovi, ma odrovnalo. Navždy by som si to vyčítal. Milujem ju, o tom v tomto bode už niet žiadnych pochýb. Myšlienka, že je ženou iného muža, by ma ubíjala. Dal som tomu šancu. Aj keby som sa mal strápniť a jej odpoveď by znela nie. Neviem, aká budúcnosť by nás dvoch mohla čakať, ale musel som to skúsiť. Neodpustil by som si, keby som s ňou trávil každý deň a vnútorne sa dennodenne zožieral tým, aká padavka som a nedokážem ani pozvať dievča, ktoré sa mi páči, na jedno obyčajné rande. Je to pre mňa všetko nové. Tieto pocity, neistota, príťažlivosť k opačnému pohlaviu... Spočiatku som ju vnímal len ako pojašené dievča, ktoré mi svojím entuziazmom pilo krv. Neskôr som videl radostné a šťastné dievča s ochotou pomáhať všetkým, a so schopnosťou urobenia mojich dní svetlejších a pozitívnejších. Dnes v nej vidím ženu, z ktorej sa mi potia dlane, podlamujú kolená a zakaždým, keď sa pozriem na jej plné pery s rozvoniavajúcim leskom, chcem ich pobozkať a ochutnať ich. Nemysliteľné veci. Ale aj ja som len chlap a nie som voči nej odolný.
Nevysvetliteľne som žiarlil. Nikdy som sa s nikým nepobil, ale prial som si rozbiť mu hubu. A to som toho chlapa v živote nevidel a pravdepodobne by uštedril nakladačku on mne, ako ja jemu. Dobrovoľne by som zo seba urobil boxovací vak kvôli nej. Ak toto nie je láska, tak potom už fakt neviem. Teda ja vážne neviem. Som neskúsený, jediná výhoda je, že ona tých skúseností tiež príliš veľa nenabrala. Je prvou ženou, do ktorej som sa zamiloval. Moja špeciálna jednotka. Má pravdu. Jednotky sú významné a od ďalších čísel sa razantne odlišujú. Pamätáte si na ne celú večnosť. A ja viem, že na Rojkovú nezabudnem. Nesmiem. Veď je predsa moja prvá v poradí. Prvá, ktorej sa podarilo otvoriť moje srdce voči ľúbostným citom. V minulosti som si myslel, že som predurčený zomrieť sám, ale teraz, keď už viem, aké príjemné je nachádzať komfort v podobe druhej osoby, ma samota desí. Nechcem ju už ďalej zažívať. Pretože ona je voliteľná. My sami sa rozhodujeme, či sa jej oddáme alebo prijmeme spoločnosť druhých. Nemôžeme viniť ostatných z toho, že sa ďalej nesnažia, keď zo seba cielene robíme vyvrheľov. Nedával som im dôvody na zotrvanie. Odstrašoval som ich vedome s úmyslom vyhnať ich odtiaľto. Z vlastnej vôle sa zo mňa stal samotár uzavretý do svojho vlastného sveta. Nepovažoval som osobný kontakt za nutný. Dokázal som vyžiť aj bez neho, tak načo sa vôbec snažiť, nie? Bolo to odo mňa hlúpe.
Akoby sa mi podarilo nájsť nový zmysel života. Jej úsmev mi ho dáva. Je mojím súkromným divom sveta. Nový svetadiel, planéta a súhvezdie. Neviem pochopiť, ako som bez nej dokázal žiť. Vlastne to ani nebolo žitie, len akési prežívanie z jedného dňa na druhý. Moja duša neorientovane poletovala a hľadala svoju podstatu. Nejaký podnet, pre ktorý by sa mohla naspäť vrátiť do môjho tela. Sám som sa jej rozhodol vzdať. Duša neopustila mňa, ale ja ju. Slobodne a bez okolkov som zanevrel na všetkých okolo seba. Bol som voči sebe mimoriadne neohľaduplný. Mal by som sa poďakovať všetkým existujúcim bohom, ktorí mi sem toto dievča priniesli. Bez nej by som na tieto nadobudnuté informácie neprišiel.
