July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

1. Jungkook

Jungkook striedavo sledoval svoj kufor a rozhádzané oblečenie na posteli. Premýšľal, koľko tričiek by si mal vziať a povzdychol si, keď si uvedomil, že sedem z desiatich je iba biela. Prečo si nikdy nekúpi žiadne farebné? Prečo si ich nedokáže obliecť rovnako ako Hoseok-hyung alebo ktokoľvek iná? Zastonal a naštvane hodil jedno z nich na podlahu, čo mu nijako nepomohlo. Zahryzol si do spodnej pery a rukou si prešiel cez vlasy, na čo sa pohľadom stretol so svojím vlastným odrazom v zrkadle. Nenávidel väčšinu z toho, čo videl; svoje tmavé vlasy, veľké oči, detské pery, svoj veľký nos a strapaté vlasy. Úprimne, vyzeral skôr na pätnásť.

„Prečo sa správaš ako nervózna trinástka?" spýtal sa zo svojho obvyklého miesta na gauči Jimin, zatiaľ čo si maľoval nechty na odporný odtieň žltej. Jungkook aj zabudol, že tu Jimin bol.

„Prestaň. Len - ma štve moje oblečenie," zaklamal, pretože veľmi dobre vedel, že zdroj jeho súčasnej mentálnej krízi v skutočnosti nebolo jeho oblečenie. A Jimin to vedel tiež a preto mľaskol jazykom a pozrel sa naňho pohľadom, ktorý mu skôr pripomínal jeho matku. Jungkook si s ľahkým pokrčením pliec povzdychol. „Už je to dlhá doba, to je všetko."

Jiminové pery sa skrútili do jemného úsmevu, ktorý bol pre Jungkookové oči takmer bolestivý. Robil ho oveľa mladším.

„Vždy chodíme cez leto do Omelasu, tak v čom je rozdiel?" spýtal sa ho a zvraštil obočie. Jungkook si navlhčil pery a váhavo pokrútil hlavou. Nebol si istý, či by sa mal s tým Jiminovi zveriť. Nebolo to tak, že by mu neveril, koniec koncov bol jeden z jeho najbližších kamarátov. Ale Jimin bol Taehyungov najlepší kamarát a nebol si istý, či by mu to nepovedal. Jimin mu však musel vidieť priamo do hlavy, pretože rýchlo pretočil očami, na čo sa unavene oprel o gauč. „Vieš, že mu to nepoviem."

Jungkook trochu prikývol a usúdil, že je lepšie to risknúť s Jiminom, ako pokračovať v skrývaní všetkej tej úzkosti vo svojom vnútri. Žiť týmto spôsobom nemohlo byť zdravé. Spomenul si, ako mu jeho terapeut v jedenástich povedal, aby komunikoval a keď mu nebudú na myseľ prichádzať žiadne slová, nech sa to snaží nakresliť. Možno to bol dôvod, prečo mal toľko kresieb, ktoré mu viseli na stene ako neustále spomienky na to, do akej miery zlyhával v spoločenskom živote. A najsmutnejšie na tom bolo, že si nemyslel, že im bude niekto rozumieť... takže sa naozaj čudoval, že existoval spôsob, ako inak komunikovať, keď zlyhajú slová.

Zhlboka sa nadýchol, než to povedal bez toho, aby stretol s Jiminovým pohľadom. „Ja len... celý rok sme sa spolu nerozprávali."

Znovu. Znovu nezavolal. Znovu sa cítim ako idiot.

„Môžeš, vždy to môžeš spraviť!" Jimin ho šokovane sledoval. „Videl som tie správy a ako si znervóznel vždy, keď ti Taehyung jednu napísal."

Jungkook sa nad jeho slovami zamračil. Nenávidel, ako neuveriteľne čitateľný pre svojich kamarátov bol. Ako každý z nich mohol vidieť v očiach jeho emócie ako čerstvú farbu na plátne. Mohol len dúfať, že v tomto pravidle bude Taehyung výnimkou, pretože v opačnom prípade by mu zlomilo srdce, ak by vedel, že starší vie o tajomstvách, ktoré v sebe ukrýval, vo svojich absurdných a nezmyselných kresbách.

„To bolo ešte v septembri... na moje narodeniny," zamrmlal a cítil sa ešte horšie ako predtým. Práve preto o tom často nerozprával. Cítil sa, akoby v sebe otvoril Pandorinu krabičku a otvoril ju pred niekým iným, komu by to umožnilo vidieť jeho problémy v živote. A aké úbohé bolo, že sa znovu pripútal ku Kim Taehyungovi. Vždy sa to stalo, vždy. Každé leto si hovoril, že už nedovolí, aby sa to stalo, že nenechá staršieho, aby ho prinútil cítiť sa výnimočne a milovane - a každé leto dovolil, aby sa to stalo a stále si hovoril, že je to naposledy, že po zvyšok roka Taehyunga neuvidí, pretože býva ďaleko a bude to v poriadku, pretože nečakal, že mu bude volať tak často, ako volal... bol naozaj idiot.

„No, hlavné je, že si spomenul. Okrem toho vieš, ako je Tae stále zaneprázdnený," vysvetlil Jimin, Jungkook si iba odfrkol, pretože to bola hlúposť. Vedel, že Taehyung je s Jiminom v kontakte, že trávia hodiny volaním, zatiaľ čo on dostal iba správu k narodeninám. Dostal iba to, nebol taký výnimočný ako Jimin a neboli si taký blízky, no stále to bolelo, bolelo to rovnako, ako keď pred pár mesiacmi videl Yoongiho s Taehyungom skypovať. Bol naozaj taký bezcenný?

„Pravdepodobne mu to pripomenul iba Facebook," zašepkal trpko, zdvihol zo zeme tričko, ktoré len pred chvíľou hodil na zem a natlačil ho do kufra k zvyšku pokrčeného oblečenia.

Jungkook počul, ako si Jimin nahlas povzdychol a došla mu trpezlivosť.

„Prečo sa vždy správaš, akoby ťa Taehyung nemiloval?"

Mladší zvraštil obočie a z pier mu unikol smutný smiech, než sa s prekríženými rukami na hrudi otočil späť k Jiminovi. „Pretože to tak nie je?"

„Sklapni," povedal s ďalším pretočením očí, tentokrát vstal a so zúženými očami sa k Jungkookovi priblížil. Jazykom si zatlačil na vnútornú stranu líca, trochu naklonil hlavu na stranu a potom sa spýtal: „Prečo sa ho to jednoducho nespýtaš?"

„Čo?"

„Spýtaj sa ho to. Spýtaj sa ho, či ťa miluje, spýtaj sa ho, prečo ti nevolá, spýtaj sa ho to, Jungkook. Vyzývam ťa k tomu," pokračoval Jimin a prepaľoval ho prenikavým pohľadom svojich tmavých očí. Jiminové oči boli také intenzívne, že ho mohli vyhodiť do povetria každou sekundou a zdanlivo mu hrozilo, že sa to aj stane. Jungkook to nikdy nečakal, no vždy sa to stalo. Ako keď minule sledovali epizódu Attack on Titan a Jimin sa z ničoho nič k nemu naklonil a ticho zašepkal 'myslíš si, že by sa to mohlo naozaj stať? Že by mohli titáni naozaj ovládnuť Zem a mať tie strašné tváre?' Jungkook si nepamätal, kedy stuhol na mieste, než sa Jimin dotiahol a vysmial sa mu. No, to anime traumatizovalo väčšinu jeho kamarátov, ale aj tak bol Jimin podľa Jungkooka divný, keď sa takto správal.

„Vieš, že to nemôžem spraviť," povedal mu, neschopný zasmiať sa na svojom biednom živote.

„Môžeš," zopakoval Jimin, takmer mu zmizli oči, keď jeho vážnu tvár prelomil úsmev a otočil sa ku dverám. „Každopádne, odchádzame o tridsať minút, takže by bolo lepšie, ak by si sa konečne zbalil."

Jungkook sa pozrel na otvorený kufor, zatiaľ čo Jimin znovu odišiel.

Tridsať minút. Kurva.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojte!❤☺

Vítam vás pri novom preklade, ktorý začne aktívne vychádzať po dokončení Fall Asleep. Zatiaľ budú jehoa atualizácie nepravidelné 🥰❤

Tentokrát sa prekvapivo stretávame s Jungkookom, ktorý je takzvanou najhlavnejšou postavou. Ak sa vám páčila Taehyungova povaha vo Fall Asleep, určite si obľúbite aj Jungkooka (aj keď sa niekedy správa ako totálny idiot, ale je to dobrý chlapec Xd)🥰❤

Príbeh sa odohráva v letnom období a keďže nám už končí zima a ja začínam mať takú tú summer vibe (ignorujme fakt, že je ešte len február xd), tak som sa rozhodla pre tento príbeh (ignorujme druhý fakt, že vy ste rozhodli svojím hlasovaním 🤣).

Viem, že ešte príbeh pôsobí nezaujímavo, ale naozaj stojí za to 🙏 Dám za to obe ruky do ohňa 🙏 Takže, prosím, dajte mu šancu 🙏❤

Snáď vás nesklame 🥰❤😍

Purple y 💜💜💜