Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Rosé, musím ti niečo povedať." prehovoril som do ticha prerušovaného naším ťažkým dýchaním.
„Áno?" pokojným hlasom odpovedala, no ja som vedel, že onedlho jej krik bude počuť až do centra mesta.
„Mali by sme to ukončiť, už ma to nebaví." rázne som zo seba dostal a postavil sa z mojej pohodlnej postele, na ktorej ležala aj ona.
„Čože!" jej piskľavý hlas sa rozniesol po mojej izbe. Hneď na to sa z postele taktiež postavila a s nahnevaným pohľadom si to namierila mojim smerom.
„Počula som, ty-"
„Áno počula." doplnil som jej hysterický prejav, ktorý sčasti začal i nezačal.
„A to ako prečo? Kvôli čomu? Aký máš na to dôvod? Doteraz to vyzeralo tak, že je všetko v poriadku!" sypala na mňa jednu otázku za druhou, zatiaľ čo jej na tvári pohrával zhrozený výraz. Ona si vzťah so mnou predstavovala ako lahodný koláčik, no mne jej správanie liezlo mimoriadne na nervy.
„Jednoducho to už nejde, dobre! Náš vzťah je v totálnych sra-" mávnutím ruky ma prerušila a izbou sa opäť ozval jej hlas.
„Vieš čo, budem sa robiť, že si to z tých tvojich premúdrených úst nikdy nevyslovil a ja si na nič nebudem pamätať, dobre?" sama seba upokojovala pokojným hlasom, pristupujúc bližšie, na čo som musel odstúpiť o krok späť.
,,Nie, milá Rose," frustrovane som si oblizol vnútornú stranu líca. Musel som sa z jej naivity zasmiať. ,,Nebudeš sa robiť, že si nič nepočula. Z tohto vzťahu som už neskutočne unavený." povedal som na rovinu.
„Obleč sa, vezmi si svoje veci a už konečne odíď!" zvýšil som tón hlasu, hádžuc do nej jej oblečené, ktoré ešte pred pár minútami bolo pohodené na zemi. Dobre, to že využil ďalšie dievča je u mňa zvykom, ale s Rose sa to tiahlo až príliš dlho. Na to som ja nebol zvyknutý.
„Ale to-" vykríkla, obliekajúc si svoje oblečenie.
„Choď preč!" rukou som poukázal na dvere, vedúce z mojej izby.
„Takže som ti bola dobrá pichačka, ale keď to už išlo do tuhého, tak pán Park si to jednoducho rozmyslel. Si neskutočný kretén, Jimin!" svoje červené vlasy si prehodila cez rameno a z celej sily otvorila vchodové dvere, ktorými sa aj neskôr rozbehla von.
Chrbtom som sa oprel o rám vchodových dverí, škodoradostne jej mávajúc.
„To ti len tak ľahko neprejde! My sme ešte neskončili!" ešte pred jej odchodom z jej úst vyšla vyhrážka, na čo som sa musel jemne zasmiať. O chvíľu sa však ulicou niesol už iby zvuk pískajúcich pneumatík.
Pevne som dúfal, že susedia nič nepočuli, pretože škandál, ktorý by sa riešil v nasledujúcich dňoch po celej Kórei, som naozaj nemal chuť počúvať a vysvetľovať všetky súvislosti. No vlastne, nemal to kto započuť.
