Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~REBEKA'S POV~
„Chalani, neviete kde je Jimin? Mal tu byť už pred 20 minútami." zúfalo som sa spýtala chodiac z jedného konca nahrávacieho štúdia na ten druhý a netrpezlivo očakávala oneskoreného Jimina.
Je to po prvýkrát, čo ma konečne pozval do nahrávacieho štúdia sa pozrieť, ako všetci spolu nahrávajú pesničku Last Christmas od skupiny Wham!
Vždy sme si ju s mamou najradšej púšťali pri pečeni vianočných medovníkov, ktoré krásne rozvoniavali po celom dome. Pamätám si, že hneď ako ich mama vybrala z rúry, zjedla som ich za horúca a potom ma neskutočne bolelo brucho. Ach, tá vôňa medovníkového korenia, ktorý sa mi vždy dostal do nosa a ja som potom kýchala ďalšie dva dni.
„To naozaj neviem ale bol by som najradšej aby prišiel čo najskôr, lebo ešte dnes by som chcel vyraziť za mojou rodinou." otrávene poznamenal Namjoon pozerajúc do notebooku, kde práve nastavoval potrebné veci na nahrávanie.
Nikto by nepovedal, že pól roka po ich debute si už budú musieť sami nahrávať piesne. Nemal by tu pri nich niekto byť? Nejaký manažér?
„Súhlasím s tebou. Aj ja sa potrebujem ešte pred sviatkami dostaviť domov, no zjavne je niekomu úplne jedno, že mám rodinu na druhej strane štátu." pretočil očami Yoongi, hrajúc sa so svojim telefónom rozvalený na gauči v rohu miestnosti.
Ach Jimin. Kde si? pomyslela som si a naďalej pobehovala po štúdiu.
✯
Po polhodine čakania sa naštvaní chalani rozhodli nahrávať bez Jimina. Vraj svoje časti si bude musieť nahrať až keď sa mu uráči prísť. Chápala som ich reakciu a naštvaný záver, však aj mňa naštvalo, že neprišiel a to som sa tak neskutočne tešila, že ho budem počuť spievať naživo. Samozrejme mi už zopár-krát spieval ale predsa, spievať v štúdiu je niečo úplne iné.
Last Christmas, I gave you my heart, But the very next day you gave it away
Pri prvých tónoch pesničky som sa vo svojich myšlienkach presunula do minulých Vianoc, ktoré boli tie posledné v Anglicku.
____ Bolo presne 20:00 keď sa celým našim domom, voňajúcom po horúcej čokoláde, ktorú sme práve s rodičmi popíjali ako našu rodinnú tradíciu cez každé Vianoce, rozľahol zvuk zvončeka. Po chvíli sa vo dverách objavil Lucas, s jeho bežným úsmevom na tvári, ktorý som vtedy tak neskutočne milovala a v ruke zvieral krabicu strednej veľkosti zabalenú vo vianočnom obale. Automaticky na privítanie som ho objala a pobozkala. "Toto je pre teba, Veselé Vianoce." usmial sa a do rúk mi podal krabicu, ktorú ešte pred chvíľou zvieral v rukách. Akonáhle som ju otvorila, zbadala som biely vlnený svetrík, ktorý bol tak jemný, žeby som sa mohla v ňom utopiť. Vpredu mal potlač vianočného soba s nosom červeným ako naše svetielka na stromčeku. Celá v úžase som si ho okamžite na seba oblieka a topila sa v úžasnej, mäkkej vlne a vychutnávala si jeho prítomnosť po zvyšok Štedrého večera. ____
