Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~REBEKA'S POV~
V jedálni sa nachádzalo množstvo švédskych stolov, na ktorých bolo kopu jedla. Od ázijských dobrôt cez americký fastfood. Každý si chodil naberať, čo mu brucho stačilo. Do ruky som pochytila tanier a šla sa poriadne najesť. Kašľala som na to, že si možno ostatní o mne pomyslia, že som nenásytné prasa. Bola som neskutočne hladná. Väčšinu mojej večere tvorili hranolky, hamburgery, Cola a zbytok fastfoodu. Posadli sme sa k našej partií a ja som sa nemohla dočkať, kedy sa konečne poriadne najem.
„Vy dvaja, kde ste boli? Všade sme vás hľadali?" spýtal sa Tae, prstom na nás ukazujúc a zahryzol si do svojho burgeru.
„Bola som si len prevetrať hlavu a potom za mnou prišiel Jimin." odvetila som, namáčajúc niekoľko hranoliek do majonézy.
„Boli ste preč najmenej dve hodiny." nahnevane oznámila Jenn, čo ma dosť zarazilo. Tak dlho sme predsa nemohli byť preč. Zdalo sa to ako by to boli len dve krátke minúty. Vzájomne prekvapené výrazy u nás oboch vyvolali neskutočný pocit začať sa smiať.
„Čo je na tom také vtipné?" spýtal sa Jungkook, prepaľujúc nás oboch divným pohľadom.
S mávnutím ruky sme mu odpovedali na otázku a ďalej pokračovali v jedení večere.
„Takže, decká," po večeri, keď sa každý už len rozprával, vyhlásil učiteľ. „Presne o 22:00 máte večierku, dovtedy môžete byť v areáli hotela ale k moru už máte zákaz, buď budete na svojich izbách alebo navštívte svojich kamarátov. Myslím, že času máte dosť. Po desiatej nebude von ani na chodbách živej duše, Ok? A taktiež, na izbách bude ticho lebo tu nie sme sami. Môžete ísť." dopovedal učiteľ a jedálňou sa v tej chvíli ozvalo samé -veď aleee-, -prečo tak krátko?- -aspoň do dvanástej-.
Po večeri sa každí vybral na izbu a psychicky sa pripraviť na stretnutie, ktoré sa onedlho malo konať v dolnom altánku. Keďže vonku vládlo chladno, hodila som na seba dlhé nohavice a mikinu. Rose našťastie nič nehovorila, takže som nebola v rozpakoch. A tiež po tom incidente s Lee by som sa jej nepozrela ani do očí. Len sa prehrabovala vo svojich veciach a hľadala, ktorý outfit na seba.
„Poraďte mi, ktorý outfit na seba." prehovorila to ticha, na čo som bola totálne zaskočená.
„Te-Ten druhý." zakoktala a rýchlo som na seba hodila mikinu.
„Dobrý výber." sama pre seba sa usmiala a šla sa prezliecť do kúpeľne.
S Jenn sme radšej vyšli von z izby a nasmerovali sme si to dole k altánku, kde sa mala začať hra. Keď sme vyšli zadným východom, moje oči v tej chvíli museli pripomínať veľké zemiaky. Krásne osvetlený altánok sa ocitol v mojom zornom poli. Okolo altánku postávali ostatné decká, ktoré netrpezlivo očakávali začiatok hry. Zišlo sa nás pomerne dosť.
„Okej ľudia, hra sa môže začať. Aby sme sa všetci pomestili, sadnime si na zem ." oznámil chlapec menom Chris, ktorého som poznala len z videnia a všetci sme sa automaticky posadili okolo fľaše, ktorá bola položená v strede.
„Okej, takže," začal Jimin. „Už si ani nepamätám, kedy naposledy sme hrali fľašu."
„Okej. Môžme začať." zvolal Tae a rukou roztočil fľašu v strede veľkého kruhu, ktorý sme tvorili.
Fľaša sa zastavila na dvoch neznámych, ktorých som poznala len z videnia ale nikdy som sa s nimi nerozprávala, takže toto kolo som nevnímala. Potom nastalo druhé kolo. Tae znova roztočil a fľaša sa zastavila na cudzom dievčati a Jungkookovi.
„Okej Jungkook," začalo dievča a rozhliadala sa po všetkých naokolo. „Povedz, kto sa ti páči. Tu z triedy."
„Nie! Nikto sa mi nepáči." zvolal Kook a následne sa začal červenať. Samozrejme som vedela, že očkom vždy pozerá na Jenn. Na hlavu si natiahol kapucňu a stiahol šnúrky, čím zapríčinil, že mu do tváre nebolo absolútne vidieť. Keď chcel klamať, aspoň poriadne.
„Nie!" odvrkol a hlavu si viac zaboril do kolien, ktoré mal silno pritisnuté k hrudi.
„Tak dobre. Jennie. Páči sa mi Jennie. Spokojní?" rázne odpovedal a zapozeral sa do zeme. Bol neskutočne červený a jemne sa usmieval.
A čo Jenn? Ta to zjavne vôbec nečakala. Zarazene na neho pozerala, no onedlho jej na tvári pohrával jemný úsmev. Prameň vlasov si zastrčila za ucho.
Vedela som to.
„Jenn, priznaj sa, že aj on sa ti páči." pošepla som jej do ucha tak, aby nás nikto nepočul a ramenom som ju trošku postrčila.
„Možno." potichšie odpovedala a začala sa červenať.
Ďalej hra pokračovala normálne. Bavili sme sa, robili rôzne hlúposti, z ktorých sme dostavali záchvaty smiechu. Napriek tomu, že sme mali prísny zákaz ísť k moru, chalani aj tak dostali za úlohu sa okúpať. Na mňa našťastie žiadna fľaša ani úloha nepadla. Až do tohto momentu. Fľaša sa zastavila na Jisungovi a chalanovi menom Chris.
„Okej, takže Jisung," prehovoril Chris. „Pobozkaj" rozhliadal sa po všetkých dievčatách až sa zahľadel na mňa a ja som okamžite vedela, že som v riti.
„Rebeku."
••••••••••• 🌸What do you think About this chapter?♥️🦋 Jiminovi prasknú nervy. Mari🌸.
