Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
A opäť to tu máme. Sťahovanie. Aj keď je pravda, že za svoj mizerný život, ktorý tak neskutočne milujem, som sa sťahovala už najmenej štyrikrát, stále som si na to nevedela zvyknúť. No dobre.
Vezmime si výhody sťahovania: spoznám nové krajiny, nových ľudí a všetko čo sa týka spoznávania. Ich tradície a jedlá.
Nevýhody sťahovania, a tých je omnoho viac: stále si baliť veci ako idiot, chodiť z jednej školy na druhú, zvykať si na všetko nové a učiť sa ich pondiatý jazyk.
Obaja rodičia pracujú v tej istej firme, ktorá má pobočky po celom svete a to je ten dôvod, prečo sa moja rodina, skladajúca sa z otca, matky a mňa, stále sťahuje z miesta na miesto, zo štátu do štátu a zo svetadielu na svetadiel! Ako priekupníci.
Všetko to začalo, keď som mala sedem rokov. Obaja rodičia začali pracovať v tej istej firme, no a o niekoľko mesiacov neskôr sme sa z malebnej slovanskej krajiny, menom Slovensko, museli odsťahovať do Nemecka. Neskôr sa moja rodina presťahovala do Nórska, Španielska a nakoniec do Anglicka, kde som prežila tie najkrajšie zážitky a spoznala ľudí, ktorí mi budú v mojom budúcom živote neskutočne chýbať.
No a teraz sa sťahujeme do Južnej Kórei. Bohovská destinácia na druhom konci sveta, kde to doposiaľ nikto nepoznal a nemal ani šajnu, že to vlastne existuje. Ako hovorím, radosť zo života.
✯
Poslednýkrát som si prezrela náš starý byt, ktorý som zo všetkých našich bytov milovala najviac. Byt, v ktorom som prežila svoju pubertu, najkrajšie spomienky môjho života a všetko ostatné, čo prežívala každá tínedžerka žijúca v 21.storočí. Malá slzička mi pomaly stekala po líci, no hneď som ju utrela do suchého rukávu čiernej mikiny. Nedovolila som si plakať nad ďalšou malichernosťou v mojom živote. Musela som byť silná a nenechať sa len tak ľahko rozhodiť.
Zo zamyslenia nad mojim mizerným životom ma vytrhla mama. „Pripravení?" silno stlačila moje a otcovo rameno, venujúc mi vrelý úsmev.
„Pripravení." rázne som odpovedala aj za otca a schytila svoje kufre, ktoré som ihneď tlačila von z bytu do výťahu.
Počasie bolo ako moja vtedajšia nálada. Škaredé a upršané, no na toto som bola už veľmi dobre zvyknutá, pretože Anglicko a jeho bohovské počasie, v krátkosti, dážď.
Po polhodinovej ceste v taxíku sme stáli pred londýnskym letiskom plnom ľudí z celého sveta. Pamätám si, ako som tu stála po prvýkrát s veľkými očakávaniami, čo bude nasledovať v mojom budúcom živote opäť v novej krajine. Bolo to priam šialené ako ten čas neskutočne letel. Tie štyri roky môjho života v Anglicku ubehli strašne rýchlo. A nebudem sa opakovať stereotypom čas letí ako voda.
