Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
🌻Táto kapitola je zo srdca venovaná dnešnému oslávencovi. 🌻
„All I want for Christmas is youu, yoouuuuuu baby!"
A táto pieseň dookola a dookola. Už od rána hrajú v rádiu vianočné pesničky, ktoré len Vianociam pridávajú ten správny efekt. S mamou sme práve pripravovali naše slovenské vianočné špeciality na vianočnú večeru, keďže Loren bola úplne uchvátená zo slovenskej kuchyne a navyše, dnes večeriame u Parkovcov.
Hovorím Vám, obaľovanie ryby v múke, vajíčku a strúhanke nebolo nikdy pre mňa. Vždy polovica obsahu ostala buď nalepená na mojich prstoch, ktoré som si následne len oblízala.
Vianočné dilemy som našťastie všetky stihla rýchlo vyriešiť. Rodičom som kúpila malé doplnky do kancelárie, chalanom a Jennie rôzne blbosti, ktoré aj tak vyhodia, no predsa som im musela niečo kúpiť a nakoniec ten najhlavnejší, s ktorým bola tá najhoršia dilema.
Jimin.
Nad tým, čo by som mu mohla kúpiť na Vianoce, som rozmýšľala pomerne dlho, až ma z toho bolela hlava a vyše týždňa som nemohla spať. Ako prvé som mu chcela kúpiť náhrdelník, no to by nenosil. Jedine tak retiazky, na ktoré som peniaze nemala. Potom som rozmýšľala aj nad nejakým oblečením, no toho ma po príliš, až keď som prišla na jeden úžasný nápad, čo by nikoho nenapadol. A to nafukovacia bábika, ktorá mala mimochodom pripomínať mňa, keďže na tvári bola moja fotka. Je to celkom divný darček, no bola som už zúfalá. Z rozmýšľania ma vytrhla mávajúca ruka pred mojimi očami.
„Halo?"
„Áno?" zmätene som sa spýtala a automaticky sa usmiala.
„Čo si kúpila Jiminovi? Sotva sa so mnou rozprávaš." chabo sa zasmiala a ďalej pokračovala v príprave zemiakového šalátu. Nad jej poznámkou som len prevrátila očami.
„No-" odmlčala som sa, pretože povedať to práve pred mamou mi prišlo dosť trápne.
„Nafukovaciubábikuktorápripomínamňa." rýchlo som zo seba vydrala a robila sa, že ju nevidím. Bolo to naozaj trápne.
„Čo?" hlasno vyhŕkla a hodila po mne pohľad -to nemyslíš vážne?-
„Však, keď mu budem chýbať tak bude mať aspoň ju." pokúšala som sa to zachrániť, no mamina reakcia bola nečakaná. A tak to aj vyznelo. Nechcela som, aby slúžila na iné účely.
„Rýchlo mi ju ukáž. Chcem to vidieť." pobavene sa zasmiala a kráčala z kuchyne do mojej izby.
✯
„Šťastne a veselé Vianoce." usmial sa otec a v tej chvíli si každý pripil na tohtoročné Vianoce v kruhu tých najbližších. Cítila som sa celkom dosť trápne. Z pomedzi Parkovcov a našich som tu bola práve ja tá, čo nemala 18. Čiže neplnoletá. Alkohol mi rodičia zakázali, takže som musela piť jedine tak Colu.
