~JIMIN'S POV~
„Čo má toto znamenať?"
Ako Klokan som vyskočil z pohovky, na ktorej ešte stále ležala rozvalená Rebeka, no jej výraz na tvári nebol práve najkrajší. Veru, nebolo mi všetko jedno.
„Jimin?" svoj pohľad som presunul na dvere a nervózne čakal, čo sa bude ďalej diať.
„Uhm." nervózne som sa poškriabal na zátylku a chytil sa za hlavu. Očkom som sa pozrel na Beku, ktorá ešte stále nebola vo svojej koži a svoj pohľad mala uprený na mne. Presne som jej z očí mohol vyčítať, čo by mi v tej chvíli povedala.
„Vy ste fakt nechutní, takto sa olizovať a ešte v štúdiu, kde je to najriskantnejšie, že vás tu pristihnú. Jimin, čo by sa stalo kebyže by som tu neprišiel ja ale niekto iný," rozčuľoval sa Namjoon, rozhadzujúc rukami. Totálne mi to pripomenulo nahnevanú Rebeku.
Po piatich minútach nekonečného Namjoonovho poučovania, ktoré nie a nie skončiť, v štúdiu nastalo hrobové ticho. Pohľadom som prepaľoval podlahu pod mojimi nohami a čakal, kto prvý prehovorí.
„A prečo si tu vlastne prišiel? Neodišli ste náhodou pred hodinou?" zvedavo som sa ho spýtal, pretože práve on je príčina, že som musel prerušiť našu chvíľku.
Prečo musíš byť taký kazisvet, Namjoon?
„Zabudol som si tu telefón a až keď som chcel zavolať Jinovi, tak som si uvedomil, že ho pri sebe nemám." poznamenal kráčajúc k dverám, ktoré mierili do druhej miestnosti nahrávacieho štúdia.
„Asi by sme už mali ísť." do ticha prehovorila a postavila sa z pohovky.
„Máš pravdu. Na dnes už stačilo." povzdychol som si a šiel po svoj kabát.
✯
~REBEKA'S POV~
„Dobrú noc." mala som v pláne zavrieť dvere od auta, no zastavil ma jeho hlas.
„Beka!" pohľadom si ma celú prezeral. Od hora až dolu.
„Nechceš ísť ešte ku mne?" vyčaril na mňa jeho psie očká, ktorým som proste nemohla odolať a čakal na moju odpoveď.
Z vrecka som vytiahla svoj telefón a skontrovala čas, keďže v takýchto večerných hodinách by som už mala byť dávno v posteli a pozerať nejaký seriál. Síce boli vianočné prázdniny a do školy sa nešlo, no mala som ešte kopu práce s balením darčekov a výzdobou interiéru domu a toto všetko som nechcela nechať na poslednú chvíľu. Aj keď takto v noci by som nič neurobila, aspoň by som mala čas o tom porozmýšľať.
„Jimin, je skoro pól dvanástej a poznáš našich-"
„Prosím, prosím, prosím." preklínam tie psie očká. Kvôli nim budem mať len samé problémy.
„Ach, dobre ale spať nezostanem." nastúpila som späť do auta a svoje vlasy si prehodila na druhú stranu.
✯
„Nemyslím si, že práve ísť o tejto hodine do vírivky je to najlepšie rozhodnutie." povzdychla som si a ďalej sa pozerala von z okna. Z toľkej nudy, ktorá vládla od nášho príchodu, vymyslel totálnu blbosť, na ktorú som nechcela pristúpiť.
„Však nemám ani plavky. Nemám nič, len toto čo vidíš." natiahla som si svoj sveter, ktorý som mala na sebe oblečený.„No tak sa vyzlečieš do spodného prádla." zapozeral sa mi na nohy a kusol si do spodnej pery.
„Ty si taký hnusný perverzák, Jimin. Nemám plavky, nepôjdem sa kúpať." namietala som.
„Tak ti po nejaké zájdem do maminho šatníka. Aj tak ich tam má neskutočne množstvo." prevrátil očami a o chvíľu ho už nebolo. Zvláštne bolo, že vedel, koľko ma jeho matka plaviek. Všímavý chlapec.
„Páči sa, kúpeľnú v mojej izbe máš voľnú. Čakám ťa dole." do rúk mi dal pár červených plaviek, načo sa vybral dole po schodoch, takže v jeho izbe som ostala sama.
„Jimin ja ťa zabijem." naštvane som si povzdychla a hodila na seba plavky v červenej farbe, ktoré boli na môj vek až príliš vyzývavé. Spodný diel bol zo zadnej strany príliš úzky, čo znamenalo, že to boli plavky v podobe tanga a vrch, o tom ani nehovorím. Výstrih bol až príliš veľký.
Ten perverzák si to dokonalo naplánoval.Zabalila som sa to veľkej osušky, ktorú som si pritisla k telu a silno ju zvierala v rukách, aby mi náhodou nespadla. Už teraz viem, že toto bude trapas sveta. Ešte v živote som nebola takto oblečená pred nejakým chlapcom. Nervózne som vyšla z kúpeľne a smerovala na prízemie, kde sa nachádzala vírivka.
Akonáhle som vstúpila do ich rodinného wellnessu, ktorý mali mimochodom doma, zalial ma horúci vzduch a vôňa Vianoc, čiže škorica, vanilka a jablko. Všade naokolo bola hustá para, vďaka ktorej som nemala ani najmenšiu šancu vidieť pred seba. Šla som len po pamäti.
„No konečne, už som si myslel, že si zdrhla." zasmial sa a prehrabol si svoje mokré háro. Síce od polovice svojho tela bol ponorený vo vode, jeho svalnaté ruky, na ktorých boli krásne viditeľne žily, som si obzrieť mohla. Toto ešte bude zaujímavé.
„Aj som chcela keď som uvidela, aké plavky si mi to vlastne dal." trošku nahnevane som poznamenala a pristúpila bližšie k vírivke, odkiaľ som ho len sledovala, no ani sa nepohla.
Jimina to moje večné postavanie zjavne prestalo baviť. Postavil sa a ja som mala krásny výhľad na jeho prepracované telo. Svoje oči som jednoducho nemohla odvrátiť. Bolo to niečo ako ten najsilnejší magnet. Chcete sa odtrhnúť no nejde to.
„No daj si ten uterák dole, chcem ťa vidieť."
•••••••••••
🌸My perv side is back, naozaj je to shit🌈
Luv ya all🤎🦋
Mari🌸
YOU ARE READING
ᴍʏ ɴᴇᴡ ɴᴇɪɢʜʙᴏʀ|| p.jm
Fanfiction„Are you lost, babygirl?" „I'm lost, babyboy." Začiatok-30. 5. 2020 Koniec-7. 11. 2020 ©justyourmari