Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„No daj si ten uterák dole, chcem ťa vidieť."
V tej chvíli moja tvár nabrala neskutočný nával červene a teplotu najmenej 1000 stupňov. Krvavočervená farba bola oproti mojej tvári len jemný odtieň. Mala som jediné šťastie, že Jiminov rodinný wellness svietil červenou farbou, ktorá sa postupne menila do farieb dúhy. Od žltej až po modrú a tak ďalej, takže to moju tvár dokonale krylo. Hotová diskotéka.
Moje oči sa stretli s tými jeho a ja som mala čo robiť, aby som totálne nezošalela. Z tváre som mu mohla vyčítať, že už sa nevie dočkať až ma uvidí, ako to nazvať. Polonahú v jeho maminých, dosť vyzývavých bikinách a ešte k tomu červenej farby.
Radšej sa zahrabať pod zem ako toto. Bež! Utekaj ako len vládzeš. Len odtiaľto odíď.
V tej chvíli hlavné slovo malo moje svedomie, ktoré nechcelo len tak povoliť. Ešte v živote som nestála pred chlapcom polonahá a predstava toho, že možno o pár minút, čo minút, sekúnd, sa táto myšlienka stane skutočnosťou.
Po chvíli ma z vlastných myšlienok vytrhli vlastné kroky, ktoré samé od seba smerovali k malému kreslu, kde som si odložila moju ochrannú krytinu menom osuška a roztraseným krokom sa vybrala k vírivke, kde Jimin netrpezlivo čakal len a len na mňa.
Už aj sa otoč! Nie si na toto trocha primladá? Nechoď tam.
A čo by nemohla, len choď. Máš predsa sedemnásť. Niet sa čoho obávať.
A je to tu. Hádka kladných a záporných myšlienok v mojej hlave, ktoré prekrikovali jednu cez druhú. Normálne som sa čudovala, že môj procesor menom Rebekinmozog nesignalizoval ERROR. Tohto som sa najviac obávala. Tejto neskutočnej nervozity, ktorá každým krokom k vírivke viac a viac stúpala.
Je to tvoj priateľ, niet sa čoho obávať. Len sa pozrie a všetko bude Ok.
Nakoniec som stúpila na jeden schodík a potom na druhý. Už som cítila horúcu vodu na svojich chodidlách.
Nie! Nie som na to pripravená. Ja proste nemôžem.
Okamžite som sa otočila a smerovala späť k osuške na kresle, no napnutá ruka zvierala moje zápästie a oči, hlboké ako oceán pomaly, no iste pohlcovali tie moje. Veľmi dobre som vedela, že ma mal celú v hrsti. A za toto celé mohol len jediný nevinný pohľad jednej osoby, ktorú tak milujem.
„Kam si chcela odísť?" mierne chrapľavým hlasom sa spýtal a rukou, ktorou stále zvieral moje zápästie, ma pomaly viedol smerom k nemu.
„Uhm, ja, ja-" nevedela som zo seba vykoktať, pretože som práve po prvýkrát v živote stála polonahá pred chlapcom. V očiach som mu opäť uvidela neskutočné iskry. Nie tie iskry, na ktoré som bola zvyknutá. Boli to iskry ako to nazvať, nadržanosti.
Dôsledkom jeho silného pritiahnutia bolo to, že som skončila nalepená na jeho pevnej vypracovanej hrudi. Rukou ma prichytil za bok a moja pokožka v tej chvíli od tej vlny zimomriavok pripomenula skôr kamenistú pôdu.
"V tých plavkách vyzeráš prekrásne, Fúria." na krku som pocítila jeho horúci dych, ktorý zapríčinil ďalšie vlny zimomriavok.
Počkať! A to Fúria malo znamenať akože čo?
„Uhm ďakujem." jemne som zašepkala a zapozerala sa na jeho plné pery, ktoré ešte v tom momente boli prilepené na tých mojich.
„Prečo si tak nervózna?" po odtiahnutí prehovoril.
„Nie-nie som." vykoktala som, no mal pravdu. Nikdy predtým som sa necítila trápnejšie a nervóznejšie.
„Ale si." jemne sa zasmial a zo silného zovretia povolil.
„Nie som." namietala som. Mala som z toho divný pocit.
„Ale si." slabo sa pousmial, no jeho oči zahľadené v tých mojich ale do bodu pod nimi.
„Jimin ja mám oči tu." urazene som ho upozornila a vodu mu silno špliechla do jeho tváre, čím som si zaslúžil nepekný pohľad, no za to jeden z najkrajších pohľadov na neho. Stekajúca voda po jeho vypracovanom tele a na tvári nahnevaný výraz.
Svoje mokré háro si v tej chvíli prehodil do zadu a nasmeroval si to ku mne. Ani nie o sekundu na to bol tak neskutočné blízko, že na krku som opäť mohla zacítiť jeho horúci dych.
„Ja sa môžem pozerať kam len chcem a zvlášť na toto majstrovské dielo, ktoré stojí predomnou." ku koncu som započula ako sa usmial a začal ma silno štekliť. Veľmi dobre vedel, že som šteklivá, no a toto bol bod pre neho. 1:0 pre Jimina.
„Prestaň, vieš že to nemám rada." výskala som ako zmyslov zbavená.
„Ale mne sa páči. Páči sa mi robiť ti zle." na tvári som pocítila teplú vodu, ktorá sa postupne menila na studenú a stekala do všetkých strán.
Bavili sme sa ako malé deti, ktoré týchto veci nemali nikdy dosť.
,,Ty! Ja som si nechcela zamočiť vlasy." nahnevane som skríkla, no to ho neodradilo od nasledujúcej činnosti.
Oboch nás celých ponoril do vírivky plnej teplej vody a ja som vedela, že moje vlasy môžu rovno zabudnúť na bezchybný vzhľad.
„Park Jimin, ja ťa zabij-" po vynorení som vykríkla, no hneď ucítila jeho pery na tých mojich.
Ani som sa nenazdala a ocitla som sa na Jiminovích stehnách, kde sa okamžite strhla 3. svetová. Až dovtedy pokiaľ som niečo zo spodu neucítila.
„Uhm, Jimin?"
•••••••••••••• 🌸 Uhm,takže táto časť noo😂 I feel kinda awkward for this ale tak dúfam, že som niekoho aspoň troška potešila, keďže toto nie je práve šálka mojej kávy ☕️🍬 Hope u enjoyed it❤️🦋 Mari 🌸 .
