Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~REBEKA'S POV~
Takže nový školský polrok sa môže začať. Nemôžem tomu uveriť ale je to tak. Onedlho budem v Kórei presne 6 mesiacov, čomu sa aj ja čudujem. Ten čas neskutočne letí. Deň, keď som po prvýkrát vošla na územie Južnej Kórei mi pripadal, akoby to bolo len včera. A už je to pól roka.
Znova celá v strese, v školskej uniforme a taškou na chrbte som stála pred bránou školy a čakala na Jenn, ktorá určite ako vždy, zaspala.
„Bože, hneď v prvý školský deň prísť neskoro." zastonala som a asi po stýkrát som sa pozrela na hodinky, ktoré signalizovali presne 8:26 a Jenn stále nikde.
Odrazu sa z kadiaľsi vynorila a rýchlosťou svetla ku mne pribehla.
„No konečne! Už som si myslela, že tu prirastiem k tomuto chodníku." pretočila som očami, nohou dupkajúc po machom zarastenom chodníku, na ktorom sme obe stáli.
„Ja viem, prepáč mi to, a teraz poď nech neprídeme neskoro." ospravedlnila sa a hneď na to ma ťahala do areálu školy.
Do triedy sme prišli presne na zvonenie. Našťastie profesor ešte v triede nebol, takže sme sa vyhli polhodinovému prejavu o dochádzke žiaka do školy. S Jenn sme si sadli spolu do predposlednej lavice pri okne, keďže v prvý deň môžeme sedieť kdekoľvek. Po chvíli do triedy vošiel profesor dejepisu a hodina sa mohla začať. Učivo dejín Číny, Kórei a Japonska.
Po pól hodine vyučovania mi na lavici pristál pokrčený papierik, ktorý som následne otvorila a prečítala.
Počul som, že chodíš s Parkom. Sú klebety pravdivé?
Musela som sa pousmiať. Celé prázdniny som ho ani raz nevidela a privítanie je takéto? Otázka napísaná na papieri, či chodím s Jiminom.
Pod nápis som mu napísala aj odpoveď a hodila mu papier späť na lavicu.
Áno, je to pravda.
Čakala som na jeho reakciu. Zatváril sa dosť divne a zároveň prekvapene. Akoby mu to prekážalo. Aby si ma nevšimol, že na neho zíram, rýchlo som sa otočila a pokračovala v písaní poznámok, no divný pocit zo mňa neopadol.
✯
Cez veľkú prestávku som si šla do skrinky vymeniť knihy na nasledujúcu hodinu. Prezerala som si jej obsah, keď v tom ma okolo pása objali dve svalnaté ruky a na krku som pocítila teplý dych, ktorý ma šteklil po celom tele.
„Ani nevieš, ako si mi chýbala." pošepol mi do ucha a tvár zaboril do mojich voňavých vlasov. Okamžite som sa otočila a pobozkala ho na pery. Od incidentu s Lucasom sme sa videli už len raz. Každý jeden deň strávil v BigHite a len trénoval a trénoval. Bolo mi ho ľúto, že tam trávi celé dni, no keď chce byť slávny, musí preto robiť všetko. Ja mu to len prajem.
„Aj ty si mi chýbal ale nie je to riskantné byť takto blízko? Už len z toho dôvodu, že to môže mať dopad na tvoju spevácku kariéru.." uprene som naňho so strachom v očiach hľadela. Nechcela som, aby kvôli mne sa niečo také stalo.
,,Neobávaj sa zbytočne, a teraz sa poď najesť." odpovedal chladne, neskôr ma ťahajúc do školskej jedálne.
Za stolom nás už čakali Tae, Jungkook spoločne s Jenn. S Jiminom sme si už s táckami sadli k nim a pustili sa do pokrmov. Popri jedení som si prezerala žiakov v jedálni. Tam, kde vždy sedela Rose a jej partia, ktorá stále nevedela pochopiť, že Jimin a ja sme spolu. Najradšej by ma rovno na mieste zabila. Mala inú farbu vlasov ako pred prázdninami. Predtým vínovo červené, a teraz chladné blond.
No a potom tu bol Jisung, ktorý nás z kúta prepaľoval chladným pohľadom. Čo sa mu znova nepáči? To už sa človek v kľude nemôže ani normálne najesť, aby si vás ľudia nevšímali. Skvelé. Znova som sa zahryzla do svojho sendviča a prestala všetko naokolo vnímať.
✯
Opäť som čakala na Jenn, ktorá bola pri učiteľke niečo vybaviť. Desať minút som ju čakala na chodbe a nudila sa. Neskôr som však podišla k nástenke, kde som si čítala všetky možné erasmy a nové krúžky.
Hudobný krúžok, Výtvarný, Divadelný, Počítačový.
Žiaden ma nejak z pomedzi všetkých nezaujal, až na jeden, ktorý pre moje oči priam žiaril.
Moderný balet.
•••••••••• 🌸Za názor budem veľmi rada🖤🦋 aspoň dúfam, že v septembri sa u nich začína druhý polrok. Mari🌸.
