Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
S Jenn sme si prisadli k našej partií, no na Jimina som sa ani nepozrela. Po včerajšom incidente som nemala chuť vidieť jeho tvár. A to isté sa dalo povedať o ňom. Hral sa s vidličkou a pozeral do neznáma. Za stolom vládlo hrobové ticho ako v jaskyni. Nikto sa neodvážil povedať ani jedno slovo, pretože vedel, že by bol za to hneď zbuzerovaný, takže ticho za stolom vládlo až dokonca.
„Takže decká," zvolal profesor, na čo všetci žiaci boli donútení sa na neho otočiť, vrátane mňa. „Dnes sa pôjdeme pozrieť do mestečka neďaleko, takže sa vhodne oblečte a obujte, o 9:30 pri hlavnom vchode." dohovoril a všetci sa zrazu rozpŕchli do svojich hotelových izieb.
✯
Cestou do mestečka medzi nami s Jenn vládlo hrobové ticho, prerušovane našimi krokmi a hlasmi ostatných žiakov naokolo. Nemala som na rozhovor chuť. Cítila som to napätie medzi nami a Jenn by sa ma najradšej spýtala ohľadom včerajšieho večera, no bála sa mojej reakcie.
„Beka?" po chvíli ticha sa spýtala a v jej hlase som započula nervozitu.
„Hmm." odvetila som a svoj pohľad upriamila na svoje topánky, ktoré som si od toho piesku na pláži zabudla utrieť.
„Povieš mi už konečne, čo sa včera stalo? Celý večer si bola ticho a o ráne ani nehovorím." naliehala a popritom mi schytila ruku do tej jej.
„Jenn, naozaj na to nemám chuť." zastonala som a s ľútostivým pohľadom jej pozrela do očí.
„Povedz mi to lebo dokonca života ti nedám pokoj." strčila do mňa ramenom, čo zapríčinilo, že som skoro nabúrala do pouličnej lampy vedľa.
„Arhh, dobre!" zavrčala som.
Všetko som jej o včerajšom incidente vyrozprávala. Jennie ma pozorne počúvala a popritom pohľadom zablúdila aj k partii chlapcov za nami.
Cítila som jeho pohľad na chrbte, čo ma občas prinútilo sa otočiť. Akonáhle ma zbadal, rýchlo odvrátil pohľad a pozeral do neznáma. Musela som sa pousmiať lebo to bolo vážne roztomilé.
Neskôr ku mne pribehol Jisung a začala sa konverzácia roka. Po zbytok cesty sme spolu viedli vážnu konverzáciu. Jiminov pohľad ma priam rezal na chrbte. No čo, treba sa trošku zabaviť.
Po ďalšej polhodine sme dorazili do mestečka. Toto mesto mi pripomínalo talianske mestečká na ostrovoch, ktoré sa rozprestierali nad útesmi. Bolo to naozaj krásne. Ani by som nepovedala, že niečo také môže existovať tu, v Kórei.
Po exkurzií starého chrámu, ktorý patril k najstarším v Južnej Kórei, sme sa mohli voľne pohybovať po uličkách mestečka. Mohli sme ísť do rôznych obchodíkov, ktorých tu bolo dosť. S Jennie sme chodili úplne všade. Od obchodov s oblečením až po obchody so suvenírmi. Pokúpili sme si všeličo možné.
S Jennie sme si prezerali letné šaty. S tichým oznámením som si ich šla vyskúšať do skúšobnej kabínky, v ktorej som sa aj prezliekla. Voľné šaty bledomodrej farby, siahajúce mi nad kolená, mi sadli ako uliate. Preto som sa ich bez námietok rozhodla kúpiť.
Keď som vyšla z obchodíka, Jenn sa mi stratila z dohľadu. Nebola vo vnútri obchodu, ani pred obchodom, ani na ulici. Pochytila ma panika. Skúšala som sa jej dovolať, no bola nedostupná. Bála som sa o ňu aj keď pravda bola, že som bola aj naštvaná. Bezdôvodne ma nechala v obchode s oblečením.
Neostávalo mi nič iné, len ísť na miesto, kde sa mali onedlho všetci študenti našej strednej školy stretnúť a dúfať, že tam bude spolu s nimi.
Akonáhle som zabáčala do malej uličky, do niekoho som kvôli vyššej rýchlosti chôdze prudko narazila. Bol to silný náraz. Už som videla tú veľkú modrinu na zadku, no vtom ma chytili dve svalnaté paže a ja som bola v bezpečí.
~JIMIN'S POV~
„Jimin, ten Jisung,"
„Ani mi ho nespomínaj!" okríkol som Tea hneď ako začal. Nepotreboval som ho rozoberať. Hnevu v sebe som mal až priveľa.
„Len ti chcem pripomenúť, že zatiaľ vyhráva a ty by si mal pridať. Po tom včerajšom incidente máš čo napravovať." upozornil ma.
„Viem, ale nemám odvahu." zastavil som a sadol si na múr, z ktorého bolo vidieť na trblietajúce sa more. Chalani si sadli vedľa mňa a spolu so mnou pozorovali tú nádheru.
„Jimin, si si toho vedomí, že ak sa o tom neskôr dozvie, si totálne v riti?" nadvihol obočie Kook.
„Som si toho vedomí a preto si dám pozor aby jej to nikto neprezradil." naštvané som odvetil a more prepaľoval pohľadom.
„Viete čo, som hladný, nechcete ísť do bistra?" spýtal sa Tae a zoskočil z múru.
„Vy hoďte, ja sa idem ešte poprechádzať." oznámil som a taktiež zoskočil z múru, neskôr kráčajúc k záhadnej uličke na rohu, do ktorej som zabočil.
Niečo narazilo do mojej hrude veľkou rýchlosťou. Rýchlo som ju schytil za ruku a pritiahol bližšie. Jej vôňu som zacítil až v kostiach. Až po niekoľkých sekundách som sa jej pozrel do tváre. Znova tie smaragdovo-zelené lasere zo Star Wars.
„Musíš si dávať väčší pozor." upozornil som ju, naprávajúc svoje pokrčené tričko.
„Prosím, na tieto rečičky nie som naozaj zvedavá." nahnevane odvrkla, čo ma mierne zaskočilo..
„Tak namiesto ďakujem sa mi takto odvďačíš? Keby som ťa nechytil, skončila by si na zemi" nadvihol som obočie.
„Hah, celý deň sa so mnou nerozprávaš a teraz akoby bolo všetko v poriadku." poznamenala a svoj pohľad presunula na fontánu neďaleko.
„Tak asi preto lebo celý čas si bola s Jisungom a ja som Vám nechcel prerušiť vaše romantické chvíľky." znechutene som poznamenal a pohľad taktiež odvrátil.
„Ahaaa, takže opäť Jisung. Prečo ti vlastne tak vadí?" spýtala sa, hľadiac mi priamo do očí.
„Mne?" palcom som ukázal na seba. „Mne to je absolútne fuk s kým sa bavíš."
So znechuteným výrazom na tvári ma ako stĺp obišla a vybrala sa druhým smerom.
