41.🦋

270 28 20
                                    


„Rebeka, určite ti to nebude vadiť, že na koniec roka ostaneš doma sama?" ešte pred odchodom sa ma ustarostene spýtala mama prezerajúc si svoje doklady

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

„Rebeka, určite ti to nebude vadiť, že na koniec roka ostaneš doma sama?" ešte pred odchodom sa ma ustarostene spýtala mama prezerajúc si svoje doklady.

S ockom idú koniec roka osláviť na Bali. Firma im vybavila dovolenku, na ktorú som ich musela donútiť ísť pretože im zaplatili iba dve miesta, takže ja som ísť nemohla, no a tento zájazd veru nie je najlacnejšia záležitosť. A bezo mňa nechceli ísť ani na krok, čo som nechápala, keďže na služobné cesty chodievajú a vôbec sa o mňa nestrachujú. No a mamu to hrozne žralo.

„Nie mami, ešte koľkokrát ti mám povedať aby si si nerobila starosti. Len si choďte a naplno si to tam užite." utešovala som ju a jej tvár chytila do svojich dlaní.

„Vieš, že to ešte stále môžeme zrušiť a koniec roka osláviť spolu." zarmútene mi nabiedla.

Bolo jej neskutočne ľúto, že na ten zájazd nejdeme všetci spolu, ako rodina. Samozrejme to bolo ľúto aj mne, no tá predstava byť týždeň  sama doma a robiť si čo chcem sa mi proste páčila. A ešte k tomu na koniec roka.

„Mami, už sa toľko nestrachuj, keď tak koniec roka oslávim s Parkovcami." usmiala som sa aby to konečne pochopila a prestala sa strachovať.

„Keď vieš ako mi to je ľúto." mala som pocit, že každou chvíľou sa mi tu rozplače.

„Mami." zastonala som a pretočila očami.

„Okej dámy, dolúčte sa, taxík stojí už pred domom." oznámil otec tlačiac dva veľké kufre k vchodovým dverám.

Postarší taxikár pomohol otcovi dať kufre do auta, no všimla som si, že ho ledva zdvihol. Predsa mama svoj kufor nabalila ako na mesiac a nie týždeň. Musela som sa zasmiať, no taxikárovi to veru vtipné neprišlo.

„Poď sem." silno ma objala mama.

„Budeš mi chýbať." ešte stále v hrejivom objatí podotkla. Až moc to prežívala, no keď chodila na služobky, tak to utekala a skoro sa ani nerozlúčila.

„Mami, budete preč iba týždeň."

„Dobre, to by už stačilo, zmeškáme let." oznámil otec čo zapríčinilo, že sme sa od seba museli odtrhnúť. Poslednýkrát som im zamávala predtým, než čierny taxík zabočil na druhú ulicu a tak sa mi stratil z dohľadu.



O hodinu neskôr som už stala pred mojou obľúbenou kaviarňou a sama sa presviedčala, či tam mám alebo nemám ísť. Celú noc mi Rosé a jej správa vŕtala v hlave. Žeby nám znova chcela prekaziť náš vzťah s Jiminom? Čudujem sa, že ju to ešte stále baví. No štípajúci mráz, ktorý mi postupne požieral líca i nos, ma presvedčil. Musela som vyzerať ako zamrznutá paradajka. Vstúpila som do vyhriatej kaviarne, kde ma okamžite ovalila silná vôňa čerstvej kávy a škorice. Očami som hľadala Rosé, no spomedzi ľudí, ktorí pokojne sedeli za stolmi a popíjali svoju horúcu kávu, som ju nevedela vôbec nájsť. Sadla som si hneď k prvému stolu pri okne a vyzliekla si kabát, keďže tu bolo dosť horúco. Môj mobil sa odrazu rozsvietil na znak prichádzajúcej správy od Jenn.


Jennie🌙

Ahoj, kde si?

Beka 🐲
V kaviarni, Rosé mi chce niečo dôležité oznámiť, znovu nejakú sprostosť.

Jennie🌙
Neprídeš radšej za mnou? Potrebujem tvoju pomoc. Je to naozaj súrne. Na ňu sa vykašli.

Odrazu som ju uvidela vo dverách v drahom kabáte, no akonáhle ma zbadala, vybrala sa ku mne.

Beka🐲
Potom prídem, už prišla. Vidíme sa. Pa😘


Položila som telefón na stôl a hneď na to sa posadila oproti mne.

„Okej. Nebudem to zbytočne naťahovať. Chcem aby si už konečne zistila celú pravdu." otrávene povedala a následne na jej drahom telefóne spustila video.


•••••••••
🌸Hmm🤔
Vote or Oli London will eat u all my lovely readers🌝🦋
toto je ten prológ toho veľkého zlomu, takže...
Mari🌸.

ᴍʏ ɴᴇᴡ ɴᴇɪɢʜʙᴏʀ|| p.jmWhere stories live. Discover now