„Rebeka, prosím ťa kde si? Všetci ťa už čakáme a dobre vieš, ako Pierre neznáša, keď chodievame na tie jeho porady neskoro. A hlavne ty!" nervózne sa po telefóne na mňa vrhla Luara, pretože ako je u mňa zvykom, Rebeka chodí vždy a všade neskoro. A to sa nikdy nezmení.
„Luara, som na ceste. Pokús sa ich nejak zabaviť. Do 10 minút tam budem." zadychčane som odvetila, kráčajúc rýchlym krokom cez hlavné námestie mesta Paríž.
„Dobre, pokúsim sa. Ale ponáhľaj sa!" z druhej strany hovoru som už len započula zvuk zrušeného hovoru.
Okamžite som sa plnou parou vpred rozbehla smerom do mojej práce, kde som už mala byť najmenej 10 minút a počúvať dôvod, prečo Pierre tak narýchlo zvolal poradu.
Ľudí, kráčajúcich popri mne, som zrážala jedna radosť, na čo som započula všelijaké výkriky a nadávky na moju adresu. Starenky, ktoré každé ráno po ceste do práce stretávam a slušne sa im pozdravím, čo dnes nebolo výnimkou, si museli pripadať akoby sa na námestí Paríža konal maratón Olympijských hier. S úsmevom na tvári som ich utekajúc pozdravila.
Po ďalších 5 minútach môjho ranného maratónu som už stála na ulici, kde sa nachádzala vysoká budova, postavená z červených tehál a veľkým červeným nápisom na streche La' Paris. Budova, v ktorej sa dejú zázraky a vyrábajú sa tie najkrajšie kúsky oblečenia, ktoré dnes dobývajú celý svet. A tam, je moja terajšia práca.
Môj sen sa konečne, po dlhých rokoch splnil. Byť módnou návrhárkou v jednej z najlepších svetových módnych značiek a pravou rukou slávneho módneho návrhára módnej značky La' Paris, Pierra Rotta. A ešte k tomu v Paríži. V meste módy a samozrejme lásky, ktorú už vyše 4 rokov absolútne nevnímam.
Čo sa stalo pred štyrmi rokmi po odchode z Kórei. To je už minulosťou.
„Et ton petit déjeuner Rebeka?" (A čo tvoje raňajky, Rebeka?) udivene zakričal za mnou Cyrille, s prichystaným sendvičom v ruke, akonáhle ma uvidel prebehnúť popri jeho malom stánku s občerstvením.
Cyrille je postarší pán, ktorý vlastní malý stánok s občerstvením pri našej budove, kde si každé ráno kupujem malé raňajky, keďže to nikdy nestíham, no dnes to bolo až príliš súrne a na raňajky som nemala čas. Za ten rok čo tu pracujem, mu na tvári vždy pohrával úsmev, čo vyčarilo úsmev na tvári i mne.
„Pas aujourd'hui, mais merci Cyrille!" (Dnes nie, ale ďakujem Cyrille!) s úsmevom na tvári som zakričala späť a rýchlo vkročila do budovy, kde som si to nasmerovala rovno k výťahu.
„No konečne, Pierre sa už nevie dočkať a všetci sú plní očakávaní." pribehla nervózna Luara, akonáhle som vystúpila z výťahu, rýchlym krokom kráčajúc do zasadacej miestnosti, kde sa konala tá vážna, Pierrova porada.
„No konečne Rebeka. Opäť meškáš. Dobre viem, že si zaspala ale teraz to nechaj tak a sadni si na svoje miesto." rukou pokynul na voľné kreslo neďaleko.
„Takže, chcel by som Vám oznámiť, prečo sa vlastne tak narýchlo koná táto vážna porada," s úsmevom na tvári začal svoj monológ.
„Keďže všetci veľmi dobre vieme, že naša značka za posledný rok napreduje tým správnym smerom, dostali sme veľmi lákavú ponuku, ktorú sme okamžite prijali." nachvíľu sa odmlčal, no všetci prítomní ho pozorne počúvali.
„Dostali sme ponuku navrhnúť a vytvoriť módnu kolekciu pre slávnu kórejskú skupinu menom BTS."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
••••••••• 🌸Epilóg je tu, takže dúfam že sa Vám páči🥰 Popravde, písanie mojej 1. knihy mi bude chýbať🥺🤧 Mari🌸.
