¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Utorok. Ďalší deň v novej škole.
Kráčala som po študentmi preplnenej chodbe, snažiac sa byť čo najviac nenápadná, čo sa nedarilo práve najlepšie. Bola som až moc nápadná a to najmä mojou opálenou pokožkou. Cítila som sa ako malý uhlík v kope bieleho snehu. Znova.
Desať minút som sa snažila nájsť svoju skrinku s trojciferným číslom, čo nebolo práve najľahšie, keďže ich tu bolo neskutočne veľa. Táto škola mala viac chodieb ako sám Rokfort. Stačilo už iba nasadnúť na lietajúcu metlu a odletieť čo najďalej, čo by sa mi v tej chvíli veľmi hodilo.
Bola som neskutočne nervózna a snažila sa nenabúrať do okoloidúcich rovnako oblečených študentov. A to sa mi aj darilo do mementu, kým som nenabúrala do červenovlásky, ktorej pohľad hovoril za všetko. Pohľadom ma zabíjala zaživa ako divá šelma, prahnúca po svojej koristi. Okamžite som sa vzdialila o pár krokov späť.
„Prepáč, nechcela s-"
„Dávaj pozor kam stúpaš, krava." naštvane odvrkla a zo žuvačky, ktorú práve žula, nafúkla veľkú ružovú bublinu a následne prešla okolo. Samozrejme, agresívne drgnutie do ramena nemohlo chýbať.
Okej, tak my dve kamošky asi nebudeme.
„Si v poriadku?" spýtalo sa ma čiernovlasé dievča a s ustráchaným pohľadom si ma celú obzerala. Jej dokonalá tvár vyzerala tak bezchybne a jej angličtina bola taktiež na úrovni.
„Um, áno." odvetila som s menším úsmevom na perách, naprávajúc si károvanú sukňu.
„Na Rose si musíš dávať pozor. Je schopná aj toho najhoršieho." upozornila ma, prepaľujúc červenovláskin vzďaľujúci sa chrbát, no neskôr sa zohla na podlahu a zdvihla kľúčik od skrinky, ktorý mi pravdepodobne pri náraze vypadol z ruky.
„Nech sa páči. Toto ti pravdepodobne vypadlo. " s úsmevom na tvári mi podala kovový predmet so studeným povrchom, ktorý som si okamžite vzala.
„Mimochodom, som Kim Jennie, ale volaj ma len Jennie" opäť sa usmiala a jemne sa predklonila. Bola naozaj milá, čo ma tešilo, keďže tu všetci len hľadeli, alebo dokonca boli na mňa nepríjemí. „A ty musíš byť pravdepodobne tá nová, o ktorej sa od včera stále len rozpráva." neposlušný prameň si dala za ucho. Jej slová ma mierne zaskočili.
„Pravdepodobne áno. Som Rebeka." taktiež som sa jemne predklonila a kľúčik v ruke silnejšie zovrela.
„Rada som ťa spoznala, Rebeka ale už budem musieť ísť. Začína sa totižto vyučovanie." oznámila a rýchlym krokom sa pobrala do útrob školy, nechávajúc ma v strede poloprázdnej chodby.
✯
„Vy budete určite Rebeka. Ja som vaša nová triedna učiteľka Lee. Nasledujte ma, odvediem vás do vašej novej triedy." milo ma oboznámila mladá učiteľka, odetá v čiernej sukni a bledoružovej blúzke, ktorú som onedlho nasledovala do mojej novej triedy. Opäť mojim telom prebehla vlna adrenalínu.
