~REBEKA'S POV~
Síce som dostala menšieho zdrba od rodičov, ale to mi naozaj nevadilo. Myslela som len a len na včerajšok, ktorý som absolútne neľutovala.
Ten moment, keď višňovo-vanilková zmrzlina stekala po mojom nose a brade a jeho zlomyseľný pohľad.
Ten moment, keď ma schytil za ruku a ťahal preč od davu kričiacich dievčat.
Ten moment, keď sme sa spolu skryli pod medveďa a pozerali sa navzájom do očí. Do tých tmavohnedých, hlbokých očí, v ktorých som sa priam strácala.
Ten moment, keď sme zistili ako vlastne sedíme a obaja sa začali neskutočne červenať.
Ten moment, keď pre mňa ukradol toho najkrajšieho medveďa, čo mi ho do konca života bude pripomínať a spolu sme utekali pred SBS-károm.
Ten moment, keď som mu po prvýkrát pobozkala a on nevedel, čo má v tej chvíli robiť.Zo včerajška som neľutovala absolútne nič. Bola som neskutočne vďačná, že ma vytiahol z postele. Tak by som určite prišla o najkrajší a najzábavnejší deň môjho života.
Presne o 20:00 sa mala začať párty u Chrisa a ja som stále nevedela čo na seba. Zvolila som jednoduchý outfit v podobe čiernych kraťasov a voľného bieleho trička s nápisom mojej obľúbenej oldschoolovej skupiny The Rolling Stones. Na krk som si zavesila striebornú retiazku s hviezdou a mesiačikom, ktorú som dostala od Lucasa. Ten prívesok mi ho pripomenul. Taktiež zážitky, ktoré sme spolu zažili v Anglicku. Bola som na neho mierne naštvaná, že sa na mňa vybodol ale podiel viny som na tom mala aj ja. Kvôli mne sme prestali byť v kontakte.
Rýchlo som tú spomienku zahnala za hlavu. Mám si užívať prítomnosť, tak si ju budem užívať naplno.
Čierne roztrhané nohavice, ktoré mu neskutočne sekli a košeľa, cez ktorú mu presvitalo jeho dokonale prepracované telo. Svoj zrak som rýchlo presunula na jeho dokonalé vlasy, ktoré boli mierne postrapatené a vďaka nim bol viac atraktívnejší.
Pán Jimin si ma obzeral od hora dolu, čím mi neskutočne lichotil. Pristúpila som k nemu bližšie.„Sekne ti to." s polootvorenými ústami poznamenal a ja som sa jemne začervenala.
Bože, čo to so mnou robí?
„Ani ty nie si na zahodenie." jemne som ho udrela do pleca tým mojim a mohli sme vyraziť.
✯
Ocitli sme sa pred väčším rodinným domom, z ktorého sa už na začiatku ulice ozývala hlasná hudba a rev zabávajúcich sa ľudí. Už pred domom boli samé odpadky a na mól opitý ľudia.
YOU ARE READING
ᴍʏ ɴᴇᴡ ɴᴇɪɢʜʙᴏʀ|| p.jm
Fanfiction„Are you lost, babygirl?" „I'm lost, babyboy." Začiatok-30. 5. 2020 Koniec-7. 11. 2020 ©justyourmari