Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po celý ten čas tejto nudnej hry sledoval iba ju. Dievča, ktoré v jeho vnútri vždy vyvolalo zvláštny pocit. Dievča, pri ktorom vždy zabudol, aký idiot doposiaľ, kým som ju stretol, bol. Na dievča, ktoré mu, dá sa povedať, zmenila život behom krátkych dvoch mesiacov. Na dievča, pri ktorom mal pocit, akoby som ju poznal večne.
Sledoval ju precízne, no zároveň nenapadne. Z dvojmetrovej vzdialenosti pozoroval jej dokonalú, jemne opálenú pokožku. Jej oči, ktoré mu pripadali ako tie najvzácnejšie smaragdy, sa vďaka odrážajúcemu sa svetlu ligotali. Jej dokonalé, lesklé hnedé vlasy po pás, mu pripomínali tú najlahodnejšiu belgickú čokoládu. A nakoniec, jej úžasný biely úsmev, ktorý bol žiarivejší ako nespočetne veľký počet hviezd na nočnej oblohe. Keď sa zasmiala ona, musel sa zasmiať aj on. Ten úsmev bol ako magnet, ktorý prinútil jeho ústa smiať sa aj v tej najhoršej chvíli a to úplne bezdôvodne. Bola tak krásna a očarujúca, keď sa na jej tvári zjavil úsmev.
Bola ako dielo Mona Lisa, ktorú obdivoval celý svet, vrátane neho. Tým, že v sebe uchovával city práve k nej, veľmi riskoval. No nemal na výber. Nechcel jej neskôr zlomiť srdce. Najradšej by čas vrátil späť a to, na čo pristúpil, by zo svojej minulosti lusknutím prsta vymazal.
Odrazu chlapec spozornel. Fľaša sa zastavila na podľa neho, parchantovi Jisungovi, ktorého z celej duše nenávidel, a jeho priateľovi Chrisovi. Nedočkavo čakal, čo sa bude nasledovne diať.
„Pobozkaj Rebeku."
V tej chvíli mu stuhlo celé telo. Krv mu pomaly začala vrieť. Nemohol dopustiť aby sa niečo také stalo, no ak by tomu zabránil, ohrozil by sám seba a takisto aj svoju povesť.
S hnevom v krvi čakal, čo sa bude ďalej diať, keďže táto úloha Jisungovi výborne padla do karát, bol z toho ešte viac rozčúlený, no snažil som sa to nedávať najavo. Hnedovlások vedľa si zrejme všimol jeho nahnevaný výraz, no aj tak nič nepovedal. Vedel, že by ho blondiak v tej chvíli asi prizabil jediným pohľadom.
Odrazu sa druhý chlapec, v jeho očiach parchant, postavil a namieril si to práve k nej. Sedela tam a ani sa nepohla. Tvár mala bledú a vyzerala byť nervózna. Mladík jej ako správny gentleman podal ruku, ktorú samozrejme prijala. Nemohol uveriť vlastným očiam. Chcel odtiaľ hneď odísť, no neurobil tak. Mal sto chutí vtrhnúť medzi nich a zabrániť tomu, k čomu sa čochvíľa schyľovalo. Jeho telo tam zostalo ako priklincované a nevedelo čo robiť.
Zákerne sa naňho usmial a tvárou sa priblížil k tej jej, než ju pobozkal. Myslel si, že sa bude aspoň vzpierať alebo niečo podobné, ale ona nič. Stála tam a ten bozk prijala. A to ho na tom štvalo najviac.
Toľko hnevu v sebe ešte v živote neucítil. V tej chvíli nechcel nikoho vidieť. Agresívne sa postavil a nasmeroval si to k hotelu. Bolo mu úplne jedno, že ich tam nechal. Chcel byť sám a vstrebať fakt, že stávku pomaly ale isto prehrával, no ešte ani zďaleka nebol koniec.
