Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
„Mami, naozaj si musím vyskúšať aj tieto?" skuvíňala som ako malé, päťročne dieťa a brala do skúšobnej kabínky ďalšie plesové šaty, ktoré mi vybrala spolu s Loren. V obchodnom centre sme behali najmenej dve hodiny, a žiadne šaty, podľa Loren, neboli tie práve, čo by ma dokonale vystihovali. Buď sa jej nepáčil strih, veľkosť alebo farba. Síce všetky šaty boli krásne, no nechala som si poradiť jej odborným okom.
„Prestaň byť ako malá a ber. Musíš vyzerať úžasne." na silu ma tlačila do otvorenej kabínky.
Šaty boli síce krásne, ale za to môj i Lorenin výraz na tvári hovoril za všetko. Otras. Na bokoch mi odstávali a na chrbte mi vyčnieval kus látky. Proste pohroma.
„Dosť. Ja sa na to nemôžem pozerať. Šaty v týchto obchodoch sú katastrofálne. Musíme ísť do ...."
„Nie Loren. Ten obchod je strašne drahý. Vyberieme niečo tu." namietala mama a prezerala si ďalšie šaty zavesené na vešiakoch. Predavačka nebola veľmi natešená z Lorinej poznámky. Na tvári, na ktorej ešte pred malou chvíľou prevládal úsmev, bol iba naštvaný výraz a vrásky. Mne by to tiež nebolo príjemné, kebyže to niekto povie, ešte v mojom obchode. Ale Loren som úplne chápala.
„Silvia, ja jej za tie šaty zaplatím. Musí vyzerať predsa úžasne." usmiala sa a s nechuťou si prezerala šaty, ktoré som mala práve na sebe. Jej výraz hovoril za všetko.
„Ach, tak dobre. Keďže je to jej prvý ples." nadvihla obočie a znova ma tlačila do kabínky, už sa našťastie obliecť do civilného oblečenia.
Z nákupného centra sme sa presunuli do drahšej požičovne, kde už kvalita šiat, oproti tým predchádzajúcim, sa nedala porovnať. Šaty tu boli v rôznych farbách, veľkostiach a dĺžkach. Boli omnoho drahšie ale za to kvalitnejšie. Boli jednoducho úžasné.
Loren sa zvítala s predavačkou. Zrejme si boli dosť blízke, keď sa obe objali a hneď na to sa otočili na nás.
„Shin Tai. Tu pre mladú dámu by sme chceli nejaké plesové šaty. Určite by sa nejaké našli nie?" s úsmevom prehovorila Loren a pozrela sa na Shin Tai, ktorej sa zjavil úsmev na tvári.
„Wow, máš naozaj krásnu postavu. Poď hneď za mnou. Tieto šaty ti budú ako uliate." mladá, sympatická žena v strednom veku ku mne okamžite pribehla a ťahala ma niekde do zadu predajne. Hrabala medzi dlhými šatami, ktoré boli väčšinou v modrých odtieňoch. Tie šaty boli zoradené podľa ich kontrastu.
Po minúte hrabania sa v šatách nakoniec vytiahla prekrásne šaty. Boli krásnej tmavomodrej farby. Čipkované rukávy i hrudník. V týchto šatách som si presne vedela predstaviť ako kráčam do sály plnej študentov a po mojej pravici kráča môj princ na bielom koni. Tieto šaty boli presne podľa mojich predstáv. Predavačka mi ich podala do rúk a ja som s nimi hneď letela do skúšobnej kabínky. Už asi po tridsiaty krát, no teraz konečne s nadšením.
Pred kabínkou ma už čakali moje verné radkyne. Mama a Loren. Akonáhle som mala tieto krásne šaty na sebe, vyliezla som z kabínky a pozrela sa do zrkadla oproti. Tieto šaty boli presne na milimeter pre mňa. Cítila som sa ako princezná, a tak som aj vyzerala. S úžasom na tvári som sa otočila k mojim radkyniam, ktoré za ten čas ako som vyšla, nepovedali ani jedno slovo. Všetky tri mali mierne pootvorené ústa a prezerali si ma od hora dole.
„No?" prehovorila som aby už konečne niečo povedali. Z ich tvári som nevedela vyčítať, či sa im to páči alebo nie.
„Si v nich nádherná!" zvolali všetky tri naraz. Objala som mamu, ktorej z oči vyšli malé slzičky dojatia.
„Mami, neplač. Je to iba ples." utešovala som ju a popri tom rukou hladila po chrbte.
„Sú to slzy šťastia. Moja dcérka ide na vianočný ples a bude krásna. Budeš za hviezdu." aby nebolo málo, ešte raz ma silno objala.
Všetky tašky som hodila do rohu izby a hodila sa na posteľ. Po tomto náročnom dni si zaslúžim aj poriadny odpočinok. Celá dolámaná som sa snažila zaspať, no to by proste nebola tradícia keby ma niekto nezobudil.
Pabo Jiminiee💜 No čo? Ako ste pokúpili? Budeš krásna?
Toto bolo milé, lenže v tejto situácii som to tak necítila. Jediné čo som vtedy chcela bol spánok a svätý pokoj.
Baby❤️
Hej len teraz som unavená tak ma nechaj pospať😴.
Mobil som hodila vedľa seba na posteľ a hneď na to padla do ríše snov.
~JIMIN'S POV~
Vedel som, že je po tom nakupovaní s mojou mamou úplne vyčerpaná, no bol som neskutočne zvedavý. Keď som vošiel do izby, zbadal som ju ako leží na posteli a mierne odfukuje. Opatrne som si ľahol vedľa nej, oprel si hlavu o ruku a pozoroval ju. Jej dokonalé črty tváre, ktorým by sa nevyrovnalo ani to najkrajšie majstrovské dielo na svete. Jej hnedé dlhé vlasy, ktoré jej padali do tváre. Bol som donútený jej ich dať preč a jemne hladiť po celej tvári. Z nošteka som prešiel na líca a z líc na jej hodvábne pery, ktoré vždy chutili po lesných plodoch. Neodolal som a pobozkal ju. Odtiahol som sa a ďalej ju hladil. Pozoroval som ju a neskutočne si užíval jej krásu. Po chvíli sa začala mrviť a ja som vedel, že som ju zobudil, čo nebolo mojim zámerom.
„No, nechceš mi ukázať, čo si si kúpila?" usmial som sa a ďalej som ju pozoroval.
„Jimin, nie. Som unavená a bude to prekvapenie." zasmiala sa a hlavu si viac zaborila do mojej hrude.
„Ale ja to chcem vidieť, chcem vedieť aká budeš krásna." naliehal som, no ju to zjavne nijak nezaujímalo.
„Ako hovoríš ty, nechaj sa prekvapiť." pobozkala ma na líce a ďalej sa snažila zaspať. Bola neskutočne roztomilá tak som ju nechcel viac budiť. Objal som ju okolo pása, pritiahol si ju a tak som aj zaspal. V objatí tej najkrajšej osoby na svete.
Už sa neviem dočkať.
••••••••••••• 🌸Hope u enjoyed it🌈 Don't be shy💙🦋 Mari🌸.
