Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Nie! Jasne som ti povedala, že Avengers pozerať nebudem! Dobre viem, čo sa stane a môj silný záchvat plaču nad Tonyho smrťou fakt nechceš zažiť." už po desiatykrát som sa mu pokúšala vysvetliť, že ten film jednoducho pozerať nebudem. Nieže by som filmy od Marvel-u nemala rada, práve opak bol pravdou, no práve dnes som sa nechcela rozplakať.
„Ale no tak. Ja zase nechcem pozerať tú tvoju hlúpu romantiku, čo si vymyslela." nahnevane poznamenal a odul spodnú peru, čo bolo mimoriadne roztomilé.
„Nie a nevyjadrujem sa!" rázne som odvetila vyberajúc chladenú Colu z chladničky.
Odrazu ma prehodil cez rameno a po schodoch utekal do izby. Po celý čas som kričala a kopala nohami aby ma pustil, no on sa smial ako blázon. Ocitli sme sa už v prichystanej izbe, kde ma hodil na posteľ. Okamžite som ho jemným pohybom udrela po hlave, na čo sa len zasmial.
„Ty si taký idiot. Vieš ako som sa zľakla?" vytočená som ho prepichovala pohľadom, naprávajúc si svoje Pokrčené tričko a nohavice.
„A koho, mňa?" s miernym úškľabkom na perách sa opäť zasmial a pristúpil bližšie k posteli. Túto situáciu som využila tak, že som ho z celej sily potiahla na posteľ, no nečakala som, že spadne práve na mňa. S červenou tvárou som sa z pod jeho tela nejak dostala na podlahu a mala v pláne ísť po notebook, no zachytil ma a za ruku potiahol späť. Ocitla som sa na jeho tvrdej hrudi.
„Páčiš sa mi, keď sa červenáš." s divným úsmevom na tvári povedal a jeho ruky sa ocitli na mojom zadku. Zabíjala som ho vlastným pohľadom a znova sa vybrala po notebook, ktorý som zapla a následne pustila. Neznamená, že keď sme spolu skoro mesiac, že takého maniere budú na dennom poriadku.
Áno, v sledovaní filmu sme sa absolútne nezhodli. On chcel pozerať niečo akčné, pravdupovediac Avengers a ja niečo romantické. Bez jeho opýtania som rozklikla najsledovanejší romantický film za tento rok. 365 DNÍ, na čo som si od tej otravy vedľa zaslúžila nepekný pohľad a hundranie na ďalších päť minút. Obaja sme sa pohodlne usadili, aspoň ja, a sledovali obrazovku notebooku.
Okej, okej. Takže tento film. Síce som o ňom počula ale nevedela som, že tu budú takéto scény. Zo začiatku celkom 'pekne' scény, na čo som sa nemohla dívať a tak som svoju tvár radšej zaborila do Jiminovej hrude, no on to normálne sledoval a smial sa. Pri tých scénkach mi hrýzol ušný lalôčik, čo ma neskutočne šteklilo.
Myslím, že nemusím popisovať dej tohto filmu, ktorý som mimochodom zapla ja. Pri väčšine nechutných scén sme spolu s Jiminom dostali veľké záchvaty smiechu, ktoré nechceli skončiť. Naozaj neviem, prečo práve pri erotických scénach sa nám chcelo smiať.
Nevedela som, či sa mám v tej chvíli pozerať na film, v ktorom práve prebiehal ten najodpornejší sex na všelijakých miestach, alebo sa pozerať na Jiminovu ruku, ktorá sa pomaly posúvala vyššie a vyššie. Moja tvár absolútne nevyzerala ako tvár človeka ale ako dozretá paradajka. Neudržala som sa a chytila jeho ruku, ktorú som následne po celý čas držala v tej mojej. Aj keď som sledovala film, veľmi pekne som videla ako sa usmieva od ucha k uchu, čo ma neskutočne vytáčalo.
Po nekonečnom pozeraní filmu som sa rozhodla upratať chliev menom moja izba. Jimin sa z postele ani nepohol. Sledoval moje rýchle pohyby rúk, ako sa snažia pozbierať všetky rozhádzané obaly od rôznych sladkosti.
„Už som ti niekedy povedal, že máš krásnu postavu?" pomedzi moje upratovanie prehovoril a oblizol si svoje plné pery.
„A ja som ti už niekedy povedala, že si druhý Massimo?" zasmiala som sa, čo som samozrejme myslela zo žartu, no toto som zjavne nemala robiť.
Jeho rukami som bola nalepená na posteli. Rukou mi zablokoval východ a mne nič iné nezostávalo, len pozerať sa mu priamo do jeho hlbokých očí, v ktorých som sa ako vždy, topila.
„Takže Massimo." pošepol a znova si jazykom navlhčil svoje pery. Jediným pohľadom ma dostal do rozpakov.
„Massimo." potichu som zopakovala a zasmiala sa.
Hneď na to spojil naše pery v jedno a vášnivé bozky boli späť. Ten bozk trval večnosť, ktorá ale ubehla za stotinu sekundy. Znova a znova som preklínala svoje pľúca.
„Tvoje oči sú ako lasere zo Star Wars. Vždy keď sa do ich zapozerám, moje telo je v tom momente rozsekané na milión kúskov." zadychčane poznamenal, na čo som okamžite vybuchla do neskutočného smiechu, ktorý nie a nie prestať.
„To myslíš vážne?" spýtala som sa pomedzi smiech. Pomaly mi po lícach stekali slzy, brucho ma neskutočne bolelo ale nič lepšie som ešte v živote nepočula.
„Lasere zo Star Wars." zopakovala som a s ďalším záchvatom smiechu som šla doupratovať ten neporiadok naokolo. Po chvíli sme mali všetko spratané. Sadla som si na barovú stoličku v kuchyni a napila sa studenej limonády.
„Are you lost, babygirl?" pošepol do ucha mne až pridobre známy hlas, čo zapríčinilo, že som skončila na tvrdej mramorovej dlážke.
„Ty si taký idiot! Prečo mi to robíš?!" od zlosti som ho začala naháňať po celom dome. Neskutočne som sa naštvala, pretože za dnešok som si musela pretrpieť už niekoľko šokov, ktoré mi spôsobil práve on.
„Nemôžem tu dnes prespať?" prerušil svoj rýchly beh, pričom som narazila do jeho tvrdej hrude.
„Nemyslím, že po tom filme to je práve najlepší nápad." zasmiala som sa, prehrabujúc si svoje vlasy.
„Ale notak. Aj tak by si tu bola sama. Vaši sú na opäť služobnej ceste. Neboj sa, nič sa nestane." uisťoval ma a prepaľoval jeho roztomilým pohľadom, ktorému som proste nevedela odolať. Tým, nič sa nestane, myslel ako čo?
„Okej." odvrkla som a hneď na to bola v jeho náručí na ceste do izby.
Položil ma na posteľ, zhasol všetky svetlá a ľahol si vedľa mňa. Pritlačila som sa čo najviac na neho, na čo ma musel objať okolo pásu. Cítila som sa byť taká pokojná a v bezpečí. Na toto by som si vedela zvyknúť. Jeho teplý dych ma hrial na krku, čo opäť spôsobilo rýchly nával zimomriavok. Na pyžamo som sa už vykašľala.
„I'm lost, babyboy."
••••••••• 🌸No kto už za existenciu 365 DNÍ si to stihol pozrieť?😏😂
