Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Nie, nie, nie! To snáď nie je možné!" zrevala som na celý dom pobehujúc po celom hornom poschodí. Áno, dnes je deň D a to znamená, že sa uskutoční koncoročné vystúpenie, v ktorom budem vystupovať ja.
Po ďalších pätnástich minútach pobehovania a stresovania po dome som sa pozrela na hodiny, ktoré práve ukazovali 16:07. Čas, ktorý značil, že už 7 minút som mala byť v školskom divadle a posledný krát dolaďovať a precvičovať našu choreografiu, no samozrejme to by nebola Rebeka a nemeškala by.
„Argh, doriti!" nahlas som si zanadávala, čím som si zaslúžila otcovo napomenutie.
„Kde sú tie prekliate topánky?!" pýtala som sa samej seba a hľadala svoje čierne topánky, ktoré som si len nedávno na rozkaz trénerky kúpila. Náš outfit totižto pozostával z bieleho a čierneho oblečenia.
Onedlho, už konečne pripravená, som s rodičmi nasadla do auta a smerovala do areálu našej školy.
Po chvíli naše auto zastalo na školskom parkovisku, kde som rýchlosťou svetla otvorila dvere, rozlúčila sa s rodičmi, ktorí mi popriali veľa šťastia a utekala do našej telocvične, kde ma už netrpezlivo všetci očakávali. Hlavne Jimin.
16:29.
„Doriti!"
Zadychčane som celou silou otvorila mohutné dvere od divadla, ktoré sa následne silno zabúchli a tým pádom boli všetky oči na mne. A to doslova.
Od dievčat naokolo, nacvičujúcich svoju choreografiu, som dostala pár nepekných pohľadov a poznámok, ktoré som len odignorovala a vybrala sa k Jiminovi, ktorý kráčal naproti mne.
„No konečne Rebeka, máte posledných 20 minút na nacvičenie takže šup, šup." nakázala trénerka a už aj nás hnala a zapla našu pieseň, čím sa začal náš posledný nácvik.
✯
Ako nejaký jeleň som chodila z miesta na miesto a vo vnútri som sa dookola upokojovala. Môj čierny overal, ktorý mi siahal až po kolená ma príjemne chladil, za čo som vtedy bola veľmi vďačná, pretože moja pokožka bola horúca ako rozohriatá platnička.
To zvládneš. Bude to okej. Nádych a výdych. Je to len jedno predstavenie. 3 minúty tvojho mizerného života.
No akonáhle som vystrčila hlavu z opony, panika bola späť. Toľko ľudí som ešte v živote nevidela a predstava, že ma všetci budú uprene pozorovať bola hrôzostrašná. Celou sálou sa ozývala pesnička Play date od Melanie Martinez, na ktorú práve tancovali naše baby.
„Jimin, ja to nezvládnem." zastonala som a svoju hlavu si zaborila do jeho pevnej hrude oblečenej do voľnej bielej košele, ktorá bola na dotyk príjemne chladná. Jeho ruky automaticky našli môj pás a pritiahol si ma bližšie.
