Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~REBEKA'S POV~
Opäť som sedela na mieste, kde som vždy len premýšľala, v záhrade na lavičke pod veľkou lipou. Tam som vždy vedela prísť na nové myšlienky. Premýšľala som nad svojim mizerným životom a na omnoho väčšími hlúposťami, čo by ma v bežný deň absolútne nenapadli. A samozrejme nad Jiminom. Denno-denne na neho myslím. Aj keď sa pokúšam myslieť na niečo iné, nejde to. Čo asi tak teraz robí?
„Ach, Jimin." povzdychla som si a chytila sa za hlavu. Svoju hlavu som presunula na displej telefónu, na ktorom svietilo meno Jenn🧸.
Jenn🧸
Nejdeš von, nudím sa.
Už som aj šla odpísať áno, no v tom mi prišla správa od osoby, od ktorej som to najmenej čakala ale myslela som na ňu denno-denne. Neskutočne sa mi rozbúchalo srdce.
Čo teraz? Mám otvoriť tú správu či nie?
Po minúte premýšľania som tú správu nakoniec otvorila.
Pabo Jiminiee💜
Vybavil som nám telocvičňu v BigHite tak môžme nacvičovať. Dnes o 17:00. Príď
Sedela som ako obarená s mobilom v ruke a pohľadom upretým naň.
Jenn alebo Jimin?
Baby❤️
Okej, budem tam.
✯
Hodinu mi trvalo, kým som sa konečne dostala do centra mesta. Musela som ísť všelijakými autobusmi, ktoré idú rýchlosťou svetla. No niečo strašné.
Kráčala som po chodníku plnom ľudí. Napriek tomu, že bola sobota, ľudí tu bolo ako v úli. Kde to všetci len chodia? Zabočila som na ďalšiu veľkú ulicu, kde som už z diaľky mohla zazrieť veľkú sklenenú budovu s veľkým nápisom BigHit Entertainment.
Obzerala som si ju od hora dolu. Bola neskutočne vysoká a jej vrhol siahal až niekde do oblakov. Cítila som sa ako mravec. Vytiahla som telefón a napísala Jiminovi. Sama som sa vojsť do vnútra neodvážila. Za prvé by som sa strápnila pretože by som tam nemala čo robiť a vyzerala by som ako nejaký votrelec, a za druhé by ma ešte nejaký SBS-kár ťahal von a fotky od paparazzov mi k šťastiu naozaj nechýbali. Stačí mi, že vďaka Jiminovi ma v škole pozná každý a nie to ešte celá Južná Kórea.
