Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~JIMIN'S POV~
„Ahoj Jenn, nevidela si Beku? Celý deň som ju nevidel." spýtal som sa jej, očami blúdiac po triede, či ju náhodou nezbadám.
„Však ešte pred chvíľou tu bola. Neviem, možno šla na záchod." pokrčila ramenami a ďalej sa venovala svojej kresbe v zošite.
Odrazu z kadiaľsi vybehla, no akonáhle ma zbadala, zamrzla. A to doslova. Nevedel som, čo sa deje. Všetko vie? To by som už schytal pár nepekných nadávok na svoju adresu.
„Beka, deje sa niečo?" jemne som si ju pritiahol za boky a venoval jej jemný bozk do vlasov.
„Prepáč Jimin, ale máme písomku a ja to ešte poriadne ani neviem." nervózne sa usmiala a vytrhla sa z môjho pevného zovretia. „Drž mi palce." naposledy sa usmiala, utekajúc do triedy.
Stál som tam ako obarený a pozeral na miesto, kde ešte pred malou chvíľou stála aj ona. Z rozmýšľania ma vytrhol prichadzajúci Chris. Zvláštne, že som mal na neho tak veľké šťastie.
„No čo Jimin? Bude dnes nejaká tá párty?" drgol do pleca a nahlas sa zasmial.
,,Prepáč, o čom to hovoríš?" absolútne som nemal tušenia, o čom melie. Až neskôr som si však spomenul, že dnes oslavujem svoje narodeniny.
„Viem, že taký vek by sa mal poriadne osláviť, ale necítim sa na to. Tentoraz narodeniny oslávim doma spolu s rodinou." usmial som sa a pozeral sa na svoje ruky. Dobre som vedel, že svoje narodeniny chcem osláviť len s jednou osobou a na párty som nemal žiadnu chuť. A dôvodom bolo aj to, že som jej nechcel pripomenúť ten moment z leta.
„A ja som sa tak tešil, že konečne bude poriadna párty. No nič, mimochodom, všetko najlepšie." potľapkal ma po chrbte a šiel svojou cestou.
✯
Domom sa ozval hlasný zvuk zvončeka, na čo som sa znechutene pobral otvoriť. Pred bránou stála Beka, celá natešená s úsmevom na tvári. Okamžite som jej otvoril bránu a čakal, kým sa vynorí spoza rohu domu, no ani po niekoľkých minútach neprichádzala. Onedlho sa z rohu vynorila ruka, v nej torta a neskôr aj ona. Na tvári jej žiaril široký úsmev.
Všetko najlepšie Jiminshiie!" s úsmevom na tvári pristúpila bližšie, venujúc mi ten najkrajší narodeninový bozk.
„Ďakujem." usmial som sa a znova ju pobozkal na jej chutné pery.
„Dobre, teraz sfúkni sviečky, ale niečo si ešte predtým želaj." upozornila ma, pozerajúc na čokoládový koláč v jej rukách. Ako na príkaz som zavrel oči a niečo si želal.
Želám si, aby toto dievča bolo so mnou to najšťastnejšie pod slnkom. Aby som ju každý deň vedel rozosmiať a videl ten nádherný úsmev na jej prekrásnej tvári. Želám si, aby nás osud nerozdelil.
