Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

LXIII.

Jungkook POV
(už dlho nebolo)

Hneď ako Yoonieho zobrali na sál, zvalil som sa ma lavičku a čakal. Nemám toto čakanie rád. Len ma to viac vystresuje a potom sa oň neuveriteľne bojím.

Chalanom som napísal, kde sa nachádzame. Stihol som im to síce povedať už u nás, no pre istotu, keby ma náhodou nepočuli.

,,Pán Jeon. Tu máte deku. Ste tu len na ľahko", prehlásila sestrička hneď ako ku mne prišla aj z huňatú dekou. Len som jej poďakoval a deku si prevzal. Na to už odyšla.

S povzdychom som sa postavil a išiel som si pre nejaký nápoj. Samozrejme som si zobral asi štyri čierne kávy a opäť sa vrátil na sedačku. Kávy som položil vedľa seba, zabalil som sa do deky, posadil sa a začal popíjať jednu kávu.

Som neuveriteľne rád, že budem mať ďalšie dve deti. No prvý rok asi skolabujem. S TaoMinom sme mali už aj tak veľa starostí, no a čo len z dvojičkami. To sa asi už zbláznim a budem chodiť ako múmia.

,,Jungkook!", počul som po pol hodiny sedenia a popíjania káv Jiminov hlas. Otočil som sa tým smerom a uvidel, ako sa ku mne rútili chalani, môj otec, Yoonieho rodičia a deti. Takže nakoniec prišli.

,,Čo tu takto sedíš?", spýtal sa ma Joon hneď ako sa ku mne prirútilo. Oni tu neboli a tak nevedia, že som tu presedel niekoľko hodín. No čo už s nimi.

,,Keď som tu bol naposledy, odsedel som si tu asi tri hodiny. Som zvedavý, jak dlho si to tu teraz odsedím. No som ochotný tu sedieť aj celý deň", prehlásil som rozhodnute a založil som si ruku na hrudi. Uvelebil som sa na sedačke a čakal.

,,Ach Jungkookie. Takého manžela ako teba je ťažké nájsť. No ale teraz sa choď obliecť do teplejšieho oblečenia. Yoongimu nepomôžeš ak tu nachladneš", prisadla si ku mne Yoonieho mama a podala mi moje oblečenie.

Usmial som sa na ňu, na čo mi úsmev opätovala. Prikývol som, zobral som svoje oblečenie a pobral som sa prezliecť niekde na nakbližšie toalety.

Už sa nemôžem dočkať svojích malích dvojčiat. Tak krehké malé stvoreníčka, ktoré budú pobehovať po našom dome. Ten pocit my prináša plamienok radosti. Krajšieho manžela by som hľadal len ťažko.

Po chvíli som sa vrátil ku spolku a posadil som sa rovno na lavičku. Dopil som svoju kávu a kelímok hodil do koša. Aspoň by som mohol zistiť, ako dlho to bude trvať.

,,Toto sú tie najlpešoe Vianoce na svete", prehlásil TaoMin hneď ako sa ku mne privalil a posadil sa vedľa mňa. Hlavou sa oprel o moje rameno a spokojne vydýchol. Musel som sa nad tým pousmiať.

,,Som rád, že sa ti tieto Vianoce páčia", pohladil som ho po hlave, kde som sa mu začal prehrabávať vo vlasoch. Na to sa na mne uvelebil a zavrel oči. Prehodil som cez neho deku.

,,Len sa prespi", zamumlal som, na čo len prikývol. Po chvíli som počul jeho spokojné odfukovanie. Musel som sa nad tým usmiať.

,,Nečakal som, že ťa niekedy uvidím aj z dieťaťom", zasmial sa po tichu Tae a posadil sa vedľa mňa. Len som sa nad tým uchechtol a oprel som sa o operadlo.

Takto sme tam zotrvali niekoľko dlhých hodín. Celý čas sme sa rozprávali a dohadovali, ako dlho to potrvá. No ale samozrejme sme vedeli, že tak skoro to nebude.

Čas pomaly plynul a my sme tu sedeli už šesť hodín. TaoMin sa už zobudil a teraz mi tu znudene sedí. Hovoril som mu, nech ide s Jiminom a Taehyungom k nim. Tý tu už rezali drevo. Nedalo sa to ani počúvať a tak som ich radšej poslal domov.

,,Pán Jeon", prehlásil doktor hneď ako k nám podyšiel. Rovno som vystrelil do stoja a podyšiel k nemu. Nech ide o Yoongieho, inak sa tu zbláznim.

,,Áno pán doktor. Že je Yoongi v poriadku", začal som hneď naň zhurta. Potrebujem vedieť, že je v poriadku a aj moje deti. To by som neprežil, ak by som o jedného z nich prišiel.

,,Nebodejte sa pane. Váš manžel je v naprostom poriadku, rovnako ako vaše dvojičky. Už sú na izbe", na to som mu hneď aj poďakoval. Konečne som sa dočkal.

,,Na čo čakáš. Bež", usmiala sa na mňa Yoongiho mama a hneď ma aj začala tlačiť smerom k jeho izbe. Len som sa nad tým usmial a rozbehol som sa ku jeho izbe.

Takmer som vletel do tej izby. Dvere len tak tak nejak vydržali náraz. Mne pohľad padol na posteľ, na ktorej sedel môj milovaný, na rukách dve prekrásne deti a zo zamračeným pohľadom sa na mňa pozeral.

,,Prisahám bohu, že steba dostanem infarkt", zavrčal na mňa, no po chvíli sa mu na tváry objavil úsmev a svoj pohľad presunul na deti v jeho náručí. Usmial som sa a pobral sa jeho smerom.

Posadil som sa vedľa neho na stoličku a prevzal si Yongmi. Musím povedať, že je rovnako krásna ako jej "mamina". Krajšie dievča som si ani nemohol priať.

,,Je prekrásna, tak ako ty", usmial som sa na Yoonieho a hneď si všimol, ako jeho líčka naberajú prekrásnu farbu červenej. Takto ho milujem ešte viac. Je ešte viac zlatší.

,,Jungkookie, prestaň", zachichotal sa a tým zo seba urobil to najkrajšie stvorenie na svete. Jak ja ho milujem. Čím som si ho zaslúžil.

,,Milujem ťa Jeon Yoongi."
,,Veď aj ja teba Jeon Jungkook. Najviac na svete."

Takmer hneď na to do izby vbehli chalani aj s našími rodičmi a TaoMinom. Ten hneď ku nám pribehol a začal si prezerať svojich súrodencov. V jeho očiach sa odrážali iskričky radosti.

,,Opatrne ju zober", usmial som sa naň, na čo ku mne hneď aj podyšiel. Opatrne si ju prevzala a začal sa nad ňou rozplívať. Len sme sa nad tým zasmiali a začali sme sa rozprávať.

Chalani nám začali hneď aj gratulovať. Som za nich rád. Neviem, čo by som bez nich robil. Ani si to nedokážem predstaviť.

Yoongiho rodičia s mojim otcom nám začali rozprávať o tom, že starostlivosť o dvojčatá je omnoho ťažšia. Samozrejme nám to už došlo, no museli sme ich počúvať a na všetko prikyvovať.

Toto sú naozaj tie najkrajšie Vianoce.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Takže sme na konci. Ďalšia kapitola bude asi krátka a bude konečná.

Prajem všetkým šťastné a veselé Vianoce.