Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XLIV.

,,Yoonie, začneme už dnes, aby som sa ti potom mohol venovať a postarať sa o teba", prehlásil Kookie hneď ako sme sa dostali do obývačky. Ja som to vedel.

,,Dobre Kookie. Len nech ťa nechytia", povedal som a daroval mu detskú pusu. Už len predstava, že by ho chytili mi láme srdce. Nezvládnem vychovávať dieťa sám.

,,Neboj sa, budem dávať pozor. Ale ty si zatiaľ urob pohodlie a odpočívaj. Do hodiny prídem", s tým si zobral predpis a pobral sa z domu. A opäť som tu sám s Holly. Klasika.

"Vybehol"som schodmi do našej izby a tam sa prezliekol do domáceho. To znamená kraťasy a voľné tričko. Hneď ako som bol hotový, vrátil som sa do obývačky.

Sadol som si do tureckého sedu a zapol som si telku. Netrvalo dlho a vedľa mňa sa objavil Holly. Usmial som sa a položil ho do môjho lona. Hneď som ho aj začal hladiť a čakal, kedy príde môj manžel s Jiminom.

Po hodine som počul ako sa zabuchli vchodové dvere. Otočil som hlavu smerom ku dverám. Hneď som nahodil úsmev. Stál tam Jimin s Kookiem. Bez váhania som položil Holly vedľa seba a pobral som sa k nim.

,,Bože Yoongie. Skoro štyri mesiace sa nevidíme a ty už si tehotný? Bez výhovoriek sa o tom porozprávame", hneď ako to dopovedal, vtiahol ma do svojho objatia, samozrejme jemne. Objatie som mu opätoval.

,,Dobre Jiminie", zasmial som sa a odtiahol sa od neho. Zobral som ho za ruku a išiel s ním do obývačky. Tak mi tento človiečik chýbal.

,,Tak hovor, hlavne mi povedz, čo čakáš", začal hneď ako sme si sadli na gauč. Len som sa nad tým zasmial a prikývol. Hneď na to sa k nám pridal aj Kookie, ktorý si sadol hneď za mňa.

,,Si viac nadšený ako keď som zistil, že čakám chlapca. Zdravého a silného", usmial som sa a hneď na to som bol vtiahnutý do Jiminovho veľkého a hrejivého objatia. Tento človek mi príde skvôr ako dieťa než mafián.

,,Bože môj. To je úžasné. Určite bude prekrásny po svojej "mame" a silný ako jeho otec. Nesmieš porodiť bez mojej prítomnosti. To sa zamieta", nad tým sme sa všetci zasmiali.

Takto sme sa rozprávali, nejakú dobu. Téma bola hlavne môj syn. No prerušilo nás zvonenie zvončeka. Všetci sme v tom momente spozorneli. Chalani si spoza opaskov vytiahli zbrane. No ja som len čakal na najhoršie.

,,Zlatko, kľud. Nestresuj, nič sa ti nestane. Tebe, nášmu synovi a ani mne. Sľubujem. S Jiminom choďte do tvojej miestnosti a tam ma počkajte. Ty, ak budeš počuť streľbu, Yoongiho schováš a pôjdeš zo mnou", prehlásil Kookie, ktorý sa už postavil. Jimin len na to prikývol a postavil sa.

Do ruky som zobral Holly a s Jiminom som sa pobral do svojej miestnosti. Jungkook hneď na to odyšiel ku dverám. Prosím, nech sa mu nič nestane. To by som nezvládol.

Keď sme prišli do miestnosti, položil som Holly na zem a sadol som si za piáno. Začal som pociťovať bolesť. Malí ma začal kopať a o dosť silnejšie. Fakt je po Kookiem.

,,Yoongie, si v poriadku?", spýtal sa ma Jimin hneď ako si všimol, v akom som stave. Myslím, že je to normálna otázka, keď si tu hladím bruško a zhlboka dýcham.

,,Á-áno. Len malí začína silno kopať", usmial som sa a hneď na to sa oprel o piáno. Jimin si sadol vedľa mňa a do rúk zobral moju voľnú ruku. Následne ju začal upokojujúco hladiť.

,,Len dýchaj. Jungkook ma pre teba tie lieky. Neviem, čím by som ti mohol pomôcť", začal hneď stresovať. Všetci mafiáni sa tvária na drsných ale keď príde na dieťa, zmenia sa na tie najnežnejšie stvorenia na zemi.

,,To je dobré. Chvíľu to potrvá a potom prestane. Do teraz to bolo tak", prehlásil som a daroval Jiminovi svoj úsmev. Úsmev mi samozrejme opätoval.

,,Vidím, že sa bez mňa dobre zabávate", prehlásil Jungkookie hneď ako k nám prišiel po asi pol hodine. Hneď som k nemu pribehol a objal ho.

,,Kto tam bol?", spýtal sa Jimin po chvíli ticha. Presne to som sa chcel opýtať. On mi vie čítať myšlienky alebo je nejaký veštec?

,,Kamoši z iných skupín mafie. Priniesli mi veci do izbičky nášho syna. Vždy chodia neohlásene, takže som nevedel o ich príchode. Takže veci už sú na mieste, len čakajú na vybalenie", prehlásil Kookie a upokojujúco ma hladil po chrbte.

,,Skvele, s čím pomôžem?", spýtal som sa s úsmevom. Pri tej práci musím byť. Musí byť všetko dokonalé.

,,S ničím. Ty budeš oddychovať a do tej miestnosti ani nenakukneš. Bude to prekvapenie. Uvidíš ju až keď sa z malím vrátime domov. A neboj, bude to viac než dokonalé", povedal a zadíval sa mi do očí.

To nemyslí vážne. Nemôžem byť pri budovaní izby pre nášho syna? Je to aj môj syn a mám právo na to, aby som tam bol.

,,To nemyslíš vážne! Mám právo vidieť a byť pri tom! Jungkook, je to aj môj syn", takto naštvaný som nebol nikdy. Toto bol maximum.

,,Yoongie ukľudní sa. S tehotenstvom máš výkyvy nálad a preto sa takto správaš. Poradili sme sa z odborníkmi, takže to bude skvele. Dohľadnem na to. Sľubujem", povedal nežne Jimin s úsmevom na tváry.

Z hlboká som sa nadýchol a prikývol. Vedel som, že je to v dobrých rukách, no vytočilo ma to trochu a tehotenstvo to len zosilnilo. Ak to bude takto pokračovať, asi sa zbáznim.

,,Do večera by sme mali mať vymaľované a urobenú podlahu", s tým sa chalani pobrali z miestnosti. Ostal som tu sám z Holly a mojím synom, ktorý sa rozhodol opäť hrať futbal.

S bolesťou som si sadol za piáno a hneď ho aj otvoril. Jungkook mi tu nenechal tie lieky, takže skúsim hrať na piáno.

Hneď som začal hrať prvé tóny ukľudňujúcej melódie. Hral som a čakal, či tá bolesť prejde. A ona po chvíli prestala. Musel som sa usmiať. Môj syn je asi muzikant. Určite preň budem hrať.

Po pol hodine hrania zazneli v miestnosti posledné tóny. S úsmevom som sa postavil, zobral Holly na ruky a odyšiel do izby. Začína byť trochu unavený.

Ľahol som si do postele a zavrel svoje oči. Netrvalo dlho a už som sníval sen o budúcnosti.