Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

IX.

Zobudil som sa niečo okolo tretej ráno. Áno, hneď ako som sa ukľudnil a vyrozprával som sa, zaspal som. Zaspal som na Jungkookovej hrudi. Má ju tak vypracovanú, ale zároveň tak jemnú a nežnú.

Nevedel som zaspať a tak som sa postavil a išiel na balkón. Bolo príjemne. Tak krásny výhľad a čerstvý vzduch. Osvetlený nočný Seoul je proste nádhera.

Po asi pol hodine, čo som strávil na balkóne, sa okolo môjho pásu obmotali dve svalnaté ruky.

,,Zlatko, prečo nespinkáš?", spýtal sa ma Kook zo svojím ranným chrapľákom. Striaslo ma. Neviem prečo, ale oprel som sa o jeho telo.

,,Nevedel som zaspať, tak som vyšiel na balkón", vysvetlil som. ,,Mal si zlé sny", milé, ako sa stará a zaujíma.

,,Nie. Už som sa vyspal. Mám dosť energie", usmial som sa.

Hlavu si zaboril do môjho krku a nasal moju vôňu. ,,Pôjdeme do bazéna?", zamumlal mi do krku. Ako omámený som prikývol. Má na mňa veľký vplyv.

Nechápem, ako som za ten krátky čas začal normálne žiť z mafiánmi. Jungkook bol jediný, koho som sa bál. Teraz sa s ním idem kúpať. Nevadí mi, keď ma obíma, keď mu ležím na hrudi a ani bozky s ním mi nevadia.

Vošli sme do miestnosti z bazénom. ,,Ale ja nemám plavky", posťažoval som si. Jungkook sa usmial a podišiel ku mne. ,,Zlatko, to nie je žiaden problém", chytil lem môjho trička.

,,Zlatko, zdvihni rúčky", bol som ako omámený. Urobil som tak, ako povedal. Tričko mi následne pretiahol cez hlavu. Sčervenal som.

,,Si príliš chudý. To sa musí zmeniť", prehlásil, keď mi rukou prechádzal po brušku.

Rukami sa zastavil na leme od teplákov. Prsty zahákol o látku a tepláky mi stiahol. Stál som pred ním len v boxerkách. Jungkook sa rýchlo vyzliekol a ostal tiež v boxerkách.

Mal vypracované bruško. Ruky som dal na jeho bruško a fascinovane s nimi pohyboval. Aj ja by som chcel mať vypracované bruško. Ale nikdy nebudem mať. Na to som príliš slabý.

,,Páči?", spýtal sa po chvíli Kook. S tým som sa prebral z tranzu. Ruky som stiahol a sčervenal som. Nemo som prikývol.

Jungkook sa uchechtol a pritiahol si ma bližšie. ,,Aj ty také môžeš mať", zašepkal mi do ucha.

Následne sme vošli do bazéna. Voda bola príjemná, ale bol tu jeden problém. Nedočiahnem na dno. Držal som sa okraja a odmietal sa ho pustiť.

Keď som bol mladší, skoro som sa utopil v mori. Nemám na vodu dobrý názor. Radšej som v bazénoch, kde dočiahnem na dno.

Jungkook ma odtiahol od kraja. Hneď som sa nalepil na jeho telo. Bol som ako koala. ,,Čo robíš zlatko?", uchechtol sa. ,,Nedočiahnem na dno. Bojím sa", zakňučal som mu do krku.

,,Čoho sa bojíš? Som tu, nič sa ti nestane", hladkal ma po chrbátiku. ,,Nerád som vo vode, kde nedočiahnem na dno. Ako malý som sa skoro utopil. Od vtedy nerád chodím do hlbokých vôd a bazénov", viac som sa naň nalepil.

Jungkook ma prirazil o roh bazéna. ,,Mal si mi to povedať skôr." ,,Nejavil sa mi tak hlboký."

Hlavou sa priblížil k tej mojej. Dych sa mi zrýchlil. Netrvalo dlho a svoje pery priložil na tie moje. Pomaly s nimi začal pohybovať. Bozky som mu bez váhania opätoval.

Prsty som mu vplietol do vlasov a jemne za ne zaťahal. Kook si zatiaľ žiadal vstup do mojích úst. Samozrejme som mu ho povolil.

Chcel by som, aby táto chvíľa trvala večne. Lenže niekto vbehol do miestnosti. Kook sa od mňa surovo odtiahol. Nenávistne sa pozrel na dvere.

,,Čo je?! Nevieš klopať?!", rozkričal na dotyčného. ,,Jungkook, mrzí ma to. Nezbehol by som tu len tak, ale volá tvoj otec", povedal skleslo chalan.

Kook akoby zmäkol. Zobral ma von z bazéna a položil ma na zem. Zobral si uterák a začal sa sušiť.

,,Postaraj sa oň. Ak niečo bude chcieť, daj mu to. A dohliadni na to, aby sa najedol", vlepil mi detskú pusu a už ho nebolo. V miestnosti som ostal z neznámym.

Zobral som si uterák a začal sa sušiť.

,,Yoongi, čo by si chcel robiť?", spýtal sa ma neznámi, keď sme prišli do izby. ,,Ani neviem. Ale chcel by som vidieť viac z tohto domu", vošiel som do šatníka a začal sa obliekať. ,,Dobre, ale najprv sa naješ", súhlasne som hmkol a vyšiel zo šatníka.

,,Ako sa voláš? Teba som tu ešte nevidel", spýtal som sa ho, keď sme si to mierili do jedálne. ,,Hej skoro som zabudol. Som Taehyung. Môžeš ma volať aj Tae", usmial sa na mňa.

"Si ako Jimin. Máš nevinnú masku," usmiala som sa naňho. "No, tak trochu." Zasmiali sme sa.

Prišli sme do jedálne a tam už sedeli Jimin, Namjoon, Jin a niekto, koho som nepoznala.

,,Yoongi, nešiel si s Kookom?", spýtal sa Jin hneď, ako ma zaregistroval. Jin, on o ňom ešte nevie, - povedal Taehyung. Nechápavo som na nich pozerala.

"No dobre. Poďme raňajkovať Yoongi,'' pozrel na mňa Jin. Sadla som si vedľa nich a Jin mi položil tanier priamo pod nos.

Po raňajkách sme sa s chlapcami rozprávali a spoznávali sa. Zistila som, že ten cudzinec sa volá Hoseok, ale môžem ho volať Hobi. Namjoon je navonok drsný, ale je celkom v pohode. A veľa ďalších vecí.

Asi po hodine rozprávania a smiechu sme počuli, ako sa zabuchli vchodové dvere. Vystrašilo ma to.

Jungkook vtrhol do jedálne ako uragán. Bol celý červený od zlosti a takmer mu tiekla pena z úst. ,,Čo ťa tak rozrušilo?" Jimin sa spýtal s trochou strachu v hlase.

"Otec. Ten idiot si dal podmienku, že môj budúci manžel musí vedieť hrať na klavíri. Akoby to už preskočil." Kook začal jašiť.

Neviem, čo ma zaskočilo viac. Či to, že sa mám stať jeho manželom, alebo to, že sa ho začínam viac báť. Neviem, čo mám robiť.

"A čo Yoongi. Nemôžeme ho len tak nechať odísť," povedal Taehyung. Jungkook si frustrovane prehrabával vlasy.

"Ja-ja viem hrať na p-klavíri," koktala som. Všetky oči sa na mňa upreli.

Povedala som niečo zlé?