Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XLV.

Zobudil som sa po asi dvoch hodinách spánku  na bolesť ale aj hlad. Postavil som sa z postele a pobral som sa do kuchyne.

,,Tu je. Nestresuj toľko. Si horší ako hysterka", povedal Jimin hneď ako som vošiel do kuchyne. Len som sa usmial a pobral sa ku chladničke.

,,Nebodaj máš opäť tie divné chute", prehlásil Jungkookie hneď ako som vybral suroviny, ktoré patria k príprave Bulgogi. Len som sa zasmial a zakrútil hlavou.

,,Už nie. Aspoň teraz. Idem robiť Bulgogi", obaja hneď nastražili uši po mojej vete. Len som sa zasmial a pustil som sa do práce.

,,Počul som, že si mal bolesti. Zabudol som ti predať tie lieky. Nechal som ich tu na stole", prehlásil Kookie a ukázal na stôl. Pozrel som sa tam a uvidel krabičku plnej liekov. Vôbec som si toho nevšimol.

,,Mal som aj po tom, čo ste obaja odyšli. Chcel som na to nemyslieť a tak som začal hrať na piáno. No a po chvíli prestal kopať", usmial som sa a pokračoval som vo varení.

,,To aby som ti do jeho izbičky dal piáno", povedal Kookie a hneď na to sa okolo môjho pásu obmotali dve silné ruky. Ako to, že vždy chodí tak potichu.

,,Kľudne, no len mi povedzte, či ste stihli to, čo ste chceli", spýtal som sa a prel som sa o linku. Kookie môj čin zopakoval, no jednu ruku nechal na mojom páse.

,,Stihli sme toho viac. Ak to pôjde takýmto tempom, tak by mala byť do týždňa hotová", prehlásil Jimin s víťazoslávnym úsmevom. On sa asi nikdy nezmení.

,,Skvele. Inak ostaneš na večeru?", na to mi Jimin začal prikyvovať. Na to som sa len zasmial a pokračoval vo varení. Pomedzi to sme sa ešte rozprávali.

Po pol hodine som mal všetko hotové. Hneď som nám nabral a položil na stôl. Bez čakania sme sa do toho pustili nezabudol som ani na Holly. Jemu som do misky nasypal granule.

,,Varíš pomaly lepšie než Jin", povedal Jimin hneď ako sme dojedli a ja som hneď začal s umývaním nádob.

,,Ďakujem ale radšej si to necháme pre seba. Nepotrebujem súťažiť s Jinom", nad tým sme sa zasmiali. Jin je jeden z najlepších kuchárov, tak preto nepotrebujem žiadne výzvy.

,,No nič. Už asi pôjdem. Nechcem vás oberať o čas", prehlásil Jimin po chvíli ticha, ktoré tu medzi nami kolovalo. Len som s úsmevom prikývol a išiel ho objať. Objatie mi samozrejme opätoval.

,,Maj sa Yoongie. Zajtra sa vidíme. A ďakujem za skvelú večeru", zakričal na mňa z chodby a hneď na to som počul zabuchnutí vchodových dverí. Nech bezpečne dôjdu domov.

Zatiaľ som zbehol do obývačky a vyčkával, kedy sa Kookie vráti. Nechce sa mi ešte spať, takže budeme musieť vymyslieť nejaký plán, čo by ma unavilo a zároveň, aby ma to nezaťažovalo.

Kým som čakal, rukou som si hladil bruško. Už teraz som šťastím bez seba a to je len v mojom bruchu. Neviem ako prežijem tie tri mesiace čakania na môjho chlapca.

,,Nad čím rak horlivo premýšľaš", prehlásil mne dobre známy hlas. Jungkookie prišiel a opäť chodil ako duch. Musel som sa chytiť za srdce a rozdýchať práve prežitý šok.

,,Bože Jungkook. Ja s teba raz dostanem infark. Prisahám, že príčinou mojej smrti budeš ty", oprel som sa o operadlo a vydýchaval ten šok. Fakt skolabujem na jeho chvôdzu.

,,Prepáč zlatíčko. Myslel som si, že si počul, ako som trepol chodovými dverami", dohovoril a ľahol si ku mne, hlavou rovno do môjho lona. Teraz mi to brucho trochu zavadzia, no aj napriek to, že sa k nemu nezohnem, začal som sa mu prehrabávať vo vlasoch.

,,Ako vidíš, tak nepočul. Inak, čo budeme robiť. Nie som nejak extra unavený", posťažoval som si a hneď zaklonil hlavu. Mladí už opäť hraje futbal. A Kookie si toho všimol tiež, lebo sa zamračil na moje bruško. Bolo to komické.

,,Čo sa tak mračíš? Je po tebe tak sa nedurdi", zasmial som sa, načo mi Kookie daroval vražedný pohľad. Nemá sa čo na moje brucho mračiť.

,,Tak čo mu niečo pekné zahrať a potom môžme ísť do masážnych vaní. Tam sa zrelaxuješ a možno aj malí. Súhlasíš?", na to som len prikývol a čakal, kedy sa Kookie postavý z môjho lona.

Hneď ako sa Kookie postavil, zobral si ma na ruky ako nevestu a rozišiel sa do mojej miestnosti. Stále ma všade nosí. Ja chodiť ešte viem. A bolesti nie sú tak silné, zatiaľ.

Keď sme prišli do miestnosti, posadil ma za piáno a sám sa posadil na menšiu sedačku, ktorá sa tu nachádzala.

Otvoril som piáno a takmer okamžite som zahral prvé tóny melódie. Ako aj pri prvom pokuse, chlapec prestal kopať. Už teraz vidím ako ho bude Kookie učiť svojmu "remeslu". Síce sa mi to nepáči ale nebudem sa k tomu vyjadrovať.

Po nejakej dobe som dohral a pozrel som sa na usmievajúceho sa Jungkooka. Ten úsmev je tak prekrásny.

,,Čo by si rád zajačik?", úsmev som mu opätoval a pobral sa k nemu. Hneď mi aj vyhrnul tričko a daroval naň bozk. Zatiaľ som mu prehrabol vlásky a nechal ho, nech ma obýma.

,,Pôjdeme teraz do masážnych vaní?", na to som len zo smiechom prikývol. Niekedy mi príde, že sa pri mne Kookie správa ako dieťa. Popravde, tak mi to vyhovuje.

Bez varovania si ma zobral opäť na ruky a niesol do častni s bazénom a výrivkami. Nechal som ho ma aj vyzliecť. Nemá cenu ho presviedčať o opaku.

,,Yoonie, priprav sa na to, že budem chcieť aj druhé dieťa", prehlásil Kookie po chvíli, čo sme ležali vo vaniach. Len som niečo súhlasne zamumlal a užíval si ten príjemný pocit.

Kookie mal zapnutú vaňu na silnom prúde, no ja len na slabom. Nebudem riskovať, že sa tomu krpcovi niečo stane. Ďalšia moja starosť do života.

Takto sme vo vaniach zostali niekoľko hodín. Vyšli sme z nich až okolo polnoci. Ani som nezaregistroval, ako ten čas letí. Tá masáž ma dosť unavila.

Rýchlo sme sa obliekli a rozišli sa do našej izby. Tam sme vošli do kúpeľne, kde sme vykonali hygienu a na to vošli do šatníka. Z neho sme si vybrali niečo pohodlné na spanie. Pre Kookieho to boli boxerky a tepláky, pre mňa boxerky a veľké voľné tričko.

Keď sme boli hotový, pobrali sme sa do postele. Ja som si ľahol na chrbát, no a Kookie si hlavu položil na moju hruď a ruku na bruško. Takto spíme posledný mesiac.

Únava sa dostala po chvíli Kookieho hladenia môjho bruška.