Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XXXIV.

Kookie sa usadil do vani a hneď po ňom aj ja. Oprel som sa o jeho hruď a spokojne vydýchol. Je to tak krásny pocit.

Ruky si hneď položil na moje bruško a začal ho nežne hladkať. Určite by aj on chcel, aby bolo väčšie. Ale ja by som chcel viac. Chcel by som už mať deti.

,,Chcel by si mať už so mnou deti?", spýtal som sa po chvíli ticha. Kookie hneď prestal hladkať moje brucho. Roku mi dal na bradu a otočil moju hlavu tak, aby sme sa pozerali do očí.

,,Samozrejem, že chcem. S nikým iný ani mať deti netúžim. Ale prečo sa ma to pýtaš? Jasne som ti povedal, že sa nikde neponáhľam", povedal vážnym hlasom.

Sklonil som hlavu a zadíval sa na Kookovú ruku, ktorá bola stále na mojom bruchu. Hneď som aj svoju ruku položil na tú jeho a pohladil jej chrbát.

,,Chcem mať deti. Chcem byť rodičom naších detí", prehlásil som na jeden nádych. Následne som sa pozrel na Kookieho.

Ten sa na mňa len prekvapene pozeral. Očividne som ho dosť prekvapil. Aj ja sám seba som prekvapil. No, mám pocit, že je správny čas. Viem to.

,,S-si si na 100% istý. Yoonie, nechcem ťa do niečoho nútiť ani-", nedokončil to, lebo som sa mu prilepil na pery. Veľa rozpráva. To mi k nemu nejak nejde.

,,Tíško. Sám som povedal, že to chcem. A mám pocit, že je správny čas", prehlásil som hneď ako sme sa od seba odtiahli. Dúfam, že si myslí to isté. Inak neviem.

,,Som rád, že to chceš aj ty. No nemyslím si, že je pravý čas. Yoongie, zlatíčko, sme len deň po svadbe. Daj tomu ešte trochu času. Potom ti dám toľko deti, koľko len budeš chcieť, sľubujem", Kookie sa mi zadíval do očí a pohladil ma po tvári.

Je pravda, že sme len čerstvý novomanželia, ale ja som už nedočkavý. Určite ma Kookie zoberie na medové týždne. Možno tam by sa mohlo niečo stať.

,,No dobre. Ale keď ja už som nedočkavý", nadul som svoje líčka a smutne som sa anň pozrel. Len nech povie, že si to rozmyslel a už dnes sa niečo udeje.

,,Mačiatko moje milované. Nebuď smutný. Zatiaľ máš Holly. Keď pôjdeme na medové týždne, môžme to skúsiť. Dobre?", hneď sa mi rozžiarili oči. Síce si musím nejakú dobu počkať, ale potom za to dostanem odmenu.

,,Dobre. A......kedy tak pôjdeme?", spýtal som sa a otočil som sa Kookiemu čelom. Ten sa tomu len zasmial a chytil ma za boky za ktoré si ma pritiahol bližšie k sebe.

,,Dva dni pred vianocami. Ostaneme tam na týždeň. Viem, že je to až za dva týždne, ale tak mi to vyšlo. Musím to do vtedy vydržať. Vydržíš, že?", Kookie ma pohladil po boku a prosiac sa mi pozrel do očí. (Trochu som upravila mesiace a tak, lebo som vymyslela dokonalé pokračovanie)

Síce sú to dva týždne, ale za to mi to stojí. Na Kookieho som sa usmial a prikývol. On mi úsmev opätoval a následne si ma vtiahol do objatia.

Takto sme zotrvali nejakú tu dobu. No následne sme sa od seba odtiahli a začali sa umývať. Konkrétne ja Kookieho a on mňa na oplátku.

Náslendne sme vyšli z vany a osušili sa. Rovno sme si obliekli boxerky a následne zvyšok odevu. Kookie si dal len čierne tepláky a tričko s krátkym rukávom. Ja som mal na sebe sivé voľné tepláky a Kookieho sivú mikinu. Na nohy sme si ešte dali ponožky. Veď už nieje najteplejšie.

Jungkookie mi daroval bozk do vlasov a následne niekde zmizol. Hneď som sa aj za ním rozbehol. Našiel som jo v jeho pracovni za notebookom. Dúfam, že nehodlá pracovať. Povedal, že sa mi bude venovať.

Vošiel som do miestnosti a rovno za sebou zavrel dvere. No neboli to až tak ticho a tak si ma Kookie všimol. Hneď ako ma uvidel, základom notebook.

Zamračil som sa a podyšiel som k nemu. Kookie sa trochu odtiahol od stolu a nechápavo ma pozoroval.

Sadol som si naň obkročmo. Ruky som si dal na jeho hruď a zadíval som sa mu do očí. On si ruky dal na moje boky, ktoré začal nežne hladkať a tláčať.

,,Dúfam, že sa nechystáš pracovať. Sľúbil si mi, že sa mi budeš venovať", pozrel som sa naň trochu smutne a urazene. Kookie sa len slabo usmial a pohladil ma po tvári.

,,Nechystám, to by som si nedovolil. Viem, čo som ti sľúbil a rozhodne to splním. Len som nejak zabudol na jedno prekvapenie, ktoré ti pripravujem na medové týždne. Len to skontrolujem a budem celý tvoj. Hm?", prehlásil a prehrabol mi vlasy.

,,No dobre, ale chcem tu ostať. Chcem mať istotu. Nebudem sa pozerať, len tu budem sedieť", nahodil som svoje psie očká a čakal na jeho odpoveď. Len dúfam, že bude kladná.

,,Bože. Tebe sa nedá povedať nie", usmial sa. Úsmev som mu opätoval a hneď na to som sa mu prilepil na pery. Samozrejme mi bozky opätoval. Veď ako inak.

Keď sme sa od seba odtiahli, objal som Kookieho okolo krku a hlavu som si zaboril do záhybu. Spokojne som vydýchol.

Kookie sa trochu viac prisunul ku stolu a hneď aj začal kontrolovať. Mal som neuveriteľné nutkanie sa otočiť a pozrieť, čo to je. No našťastie som si našiel zábavku a tou bola hranie sa s Kookieho vlasmi.

Takto sme tam sedeli nejakú dobu. Stále som sa hral s jeho vlasmi. Kookie mi sem tam dal bozk do vlasov alebo ma pohladil po chrbte. Je to tak príjemné.

,,Ták a teraz som iba tvoj", zavrnel mi Kookie do ucha a pohľapkal ma po zadku. Zahihňal som sa a odtiahol som sa od jeho krku a zadíval sa mu do očí.

,,Ale ja neviem, čo by sme mohli robiť", prehlásil som trochu posmutne. Chcel som byť s Kookiem, čo najviac, ale nemám nápad ako.

,,Pozri, je 16:30. Môžme si niečo pozieť v obývačke a potom ísť na opekanisko vzadu za domom. Môžme si niečo opiecť pod hviezdami. Čo ty na to?", na to som iná nadšene pikývol.

Tak ako sme sa dohodli, išli sme do obývačky, kde sme si pustili nejaký random film. Aspoň takto zabijeme nudu.

Už som celý nažhavených na Vianoce.