Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XLVIII.

Yoongi POV

Zobudil som sa už v nemocničnej izbe. Ani som si neuvedomil, kedy som sa sem dostal. Porozhliadol som sa po izbe a uvidel tu iba svojich rodičov. Nikde som nevidel Kookieho alebo TaoMina.

,,Yoongi, ako sa cítiš?", spýtala sa ma mamina hneď ako si všimla, že som sa už zobudil. To ju fakt trápi? Ja by som sa skvôr zaujímal o moje dieťa. Kde je?

,,Som v pohode. Kde je TaoMin? Chcem ho mať pri sebe", začal som sa vypitovať na svojho syna. To je pre mňa prioritou. Nesmie sa mu nič stať.

,,Neboj sa. Jungkook išiel preň. Počkáme vonku na Jungkooka a necháme vás samých", s tým a s úsmevom sa postavila a darovala mi bozk na čelo. Následne sa obaja vybrali z izby.

Už nech mám svojho syna pri sebe. Mám tie materinské pudy, ktoré sa boja o svoje dieťa. A to ma ešte viac stresuje. Strašne mi chýba a to som ho ešte ani nemal v náručí.

,,Bože môj", zašepkal som v momente, kedy do izby vošiel Kookie a v náručí držal môjho syna. Nahrnuli sa mi slzy do očí, rýchlo som sa posadil a natiahol som svoje ruky ich smerom.

Kookie sa len usmial, zavrel dvere a rozyšiel sa ku mne. Hneď ako sa ku mne dostal, do rúk mi položil spiaceho TaoMina. Bože ten je zlatučký.

Slzy šťastia sa mi kutáľali po lícach a spokojne som sa pozeral na spiacu tvár môjho pokladu. Jungkookie sa ku mne posadil, ruku si obmotal okolo môjho pásu a daroval bozk do vlasov.

,,Je prekrásny tak ako ty", zašepkal mi Kookie do ucha a následne naň položil bozk. Následne som si hlavu oprel o jeho rameno na čo si Kookie položil hlavu na tu moju. Obaja sme spokojne a šťastne pozorovali naše malé šťastie.

,,Je prekrásny a tak zlatý. Ani si nevieš predstaviť aký som nadšený. Splnil sa mi sen. Je tak krehičký", neubránil som sa tichému vzlyku. Na to Kookov stisk na mojom páse zosílil. Následne som dostal ďalší detský bozk na čelo.

TaoMina som si viac pritiahol k sebe a daroval som mu bozk na čelo. Na to sa maličký trochu pomrvil a otvoril svoje maličké a hlavne prekrásne očká.

Natiahol ku mne svoje malé rúčky a chytil mi nimi tvár. Hneď na to sa usmial a slabúčko sa zasmial. Ďalší nával sĺz šťastia som nechal voľne tiecť. Toto je také šťastie.

Chytil som jednu jeho rúčku a nežne ju stlačil. Šťastnejší som v živote nebol. Otočil som hlavu ku Kookiemu a uvidel, že sa drží. Mal dosť na krajíčku. Musel som sa usmiať.

,,Zavolám tvojích rodičov aj chalanov. Ak teda chceš", na to som len prikývol a ďalej sa venoval tomu pokladu. Celý čas sa na mňa usmieval a hral sa s prstami mojej ruky. Je naň tak nádherný pohľad.

,,Ten je ale zlatučký", počul som hneď vo dverách. Zodvihol som pohľad a uvidel, ako do izby vchádzajú chalani s moji rodičmi. Len som sa usmial a nechal som TaoMina sa hrať z mojou rukou.

,,Že mi ho dáš na chvíľu pochovať?", pribehol ku mne Hobi a natiahol ku mne ruky. Len som sa zasmial a opatrne som mu ho podal. No nespustím ho z očí.

Hneď ako ho mal Hobi v rukách, TaoMin sa rozplakal. Všetci sme sa nad tým museli zasmiať. Rovno k nemu podyšla mamina a zobrala si krpca na ruky. Hneď ho aj začala utešovať, čo sa jej podarilo po nejakom čase.

,,Očividne budeš jeden z tých horších stríkov", opäť sme sa všetci zasmiali (okrem mojich rodičov). Kookie sa opäť posadil ku mne a ruku si položil okolo môjho pásu. Len som sa oň oprel a spokojne som vydýchol.

Mamina mi po chvíli predala maličkého. Rovno som si ho podchytil jednou rukou a druhou som ho nežne pohladil po líci. On sa len zasmial a chytil moju ruku. Opäť sa s ňou začal hrať. Zlatý.

,,Prepáčte, že ruším túto chvíľu, ale potrebujem sa porozprávať z rodinou", prehlásil doktor, ktorého si do teraz nikto nevšimol. Na to som len prikývol a chalani sa pobrali z izby.

,,Takže, ako prvé vám gratulujem ku vašemu prekrásnemu synovi. No tiež musíte vedieť sa oň postarať. Nemôžte ho kŕmiť ako matka svoje dieťa. Dáme vám rôzne druhy mliek, ktré by boli pre vášho syna. Nemohli ste normálne porodiť, preto to trvalo tak dlho. Rodili ste cisárskym rezom. No a ďalšia dvôležitá vec. Vaša šanca znovu otehotnieť sa znížila. Stále je to nad 50% čož je ešte veľká šanca. Určite v prvom roku budete potrebovať pomôcť od vašich rodičov. Nehovorím, že sa o dieťa nedokážete postarať, ale je to vaše prvé dieťa. Mali ste rizikové tehotenstvo, čož si vyžadúva viac skúsenosti. O rok sa musíte ukázať na kontrolu. Myslím, že viac informácií zatiaľ nie je nutných. Ak by sa niečo ukázalo, budem vás kontaktovať pán Jeon", dokončil svoj monológ doktor. Hneď sme sa mu aj poďakovali, na čo rovno aj odyšiel.

Tesne po jeho odchode sa ku nám pripojili chalani. Hneď po nich prišla sesrička s fľškou mlieka. Tú mi hneď z úsmevom podala. S poďakovaním som si ju prevzal na čo už sestrička odyšla.

Bez váhania som priložil fľaštičku ku krpcovi. Hneď si aj sosáčik strčil do pusinky a začal piť. Jeho malé rúčky sa ocitli na mojich prstoch. Skoro som sa opäť rozplakal.

,,Ešte tak malý a mladý a už si k tebe vytvoril neuveriteľné puto", prehlásil Jimin po chvíli, kedy sme všetci pozorovali to malé, krehké stvorenie. Musím povedať, že má neuveriteľnú pravdu. Aj ja som si k nemu vytvoril dosť silné puto.

,,Veď aj ja som si k nemu vytvoril citové puto. Takéto krehké stvorenie si zaslúži len to najlepšie", usmial som sa a zodvihol som svoj pohľad. Chalani sa na mňa len úprimne pozerali.

Po nejakom čase sa chalani s mojími rodičmi pobrali domov. Zatiaľ som zostal zo svojím synom len ja a Kookie. Stále sme boli v rovnakej polohe a rozplívali sa nad tou prekrásnou spiacou tváričku.

,,Už nech sme konečne doma", zašepkal som a viac uvelebil TaoMina vo svojom náručí. Na to mi Kookie len spokojne zavrel.

,,Domov sa dostanete až keď sa celá mafia dozvie, že mám synovca."

Menšia zápletka. Hupsík......