Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XXIII.

Ráno som sa zobudil na to, že pod mojou hlavou nieje teplo. Otvoril som svojé unavené očká a porozhiadol som sa po izbe. Snažil som sa nájsť Kooka, ale nikde som ho nevidel.

S povzdychom som sa vytrepal z postele a podyšiel k skrini. Vytiahol som si Kookovú čiernu košeľu, ktorú som si hneď aj obliekol. Na nohy som si nedal nič. Stačia mi boxerky.

Následne som sa doplazil do kúpeľne, kde som začal vykonávať rannú hygienu. Po nej som si rozčesol vlasy a rukou ich nejak upravil.

Keď bolo všetko na mňe dokonalé, vytrepal som sa z izby do obývačky. Papuče som nemal, takže moje kroky neboli počuť.

Hneď ako som sa priblížil k obývačke, začul som hlasy z televízora. Pomaly som sa dostal ku dverám a zadíval sa na gauč, na ktorom sedel chlapec s rúžovými vlasmi. Hneď som vedel o koho ide.

Pomali a potichu som sa dostal ku gauču. Hneď ako som bol za Jiminom skočil som naň a uväznil v objatí. Jimin od prekvapenia vipískol, ale potom sa okľudnil a objatie mi opätoval.

,,Dobré ránko spachtoš", usmial sa na mňa Jimin hneď ako sme sa od seba odtiahli. ,,Dobré ráno a niesom spachtoš", nadul som svoje líčka a sadol si vedľa Jimina.

,,Akože niesi spachtoš. Veď je 11:00", hneď sm naň vykulil oči. Nikdy som takto dlho nespal. Neviem vyspávať. Vždy som sa zobudil okolo piatej a spať som väčšinou chodil okolo pol dvanástej.

,,No nič. Aspoň som sa konečne vyspal", nad tým sme sa obaja zasmiali. ,,Hej a vlastne kde je Jungkook?", spýtal som sa v momente ako sme sa dosmiali.

,,Vraj si potreboval niečo vybaviť a tak mi včera večer volal, aby som na teba za ten čas dal pozor. Mal by sa vrátiť okolo druhej", na to som chápavo prikývol.

,,Pôjdem si niečo urobiť na obed. Chceš aj ty?", spýtal som sa a hneď na to sa postavil na odchod. ,,Ak ti to nebude vadiť tak rád. Aspoň zistím, aký si kuchár", nad tým sme sa obaja zasmiali. Kuchár práve niesom, ale niečo uvariť viem. Nieje toho veľa, ale aj to málo je niečo.

Pomali som sa dotrepal do kuchyne, kde som sa chvíľu pozeral na potraviny a rozmýšľal som, čo urobím na obed. Nakoniec som sa rozhodol pre Bulgogi.

Pripravil som potrebné ingrediencie a hneď som začal variť. Popri varení som si zapol nejakú hudbu a sem tam som si do nej pospevoval.

Chcel by som opäť hrať na piáno a sám si určovať melódiu a rytmus. Skladal som piesne pre nejaké spoločnosti, ale časom si vraj našli niekoho lepšieho a mňa tak vyhodili. Ako inak no nie?

,,To jedlo vonia po celej chatke", prehlásil Jimin hneď ako bolo všetko hotové a práve som to ukladal na stôl. ,,Aspoň som ťa nemusel naháňať po chatke. Sám si za vôňou došiel", zasmial som sa a spolu so mnou aj Jimin.

Následne sme sa usadili za stôl a hneď sa pustili do jedla. Celkom sa mi podarilo.

,,Bolo to vinikajúce. Pomali ako keby to varil Jin", usmial sa na mňa Jimin po jedle. ,,Ďakujem, ale preháňať si nemusel. Viem aj sám, že to nebolo až tak dokonalé", prehlásil som a pozbieral špinavé taniere s paličkami.

Hneď som aj začal s umývaním špinavého nádobia. Trochu si pripadám ako žena v domácnosti.

,,Ale nepodceňuj sa. Jin by to okomentoval rovnako. Na to dám ruku do ohňa", nad tým sme sa opäť zasmiali. Hneď ako sme sa dozmiali, dokončil som umývanie nádob.

Po umytí mi Jimin podal lieky, ktoré som bez akejkoľvek námietky zobral a hneď aj zapil vodou.

,,Čo by si chcel robiť?", spýtal sa ma Jimin po príchode do obývačky. ,,Len leňišiť. Včera bolo až príliš veľké vzrúšo", odpoveďou mi bolo Jiminové prikývnutie. Následne sme zabil nejakú komédiu, na ktorej sme sa obaja zhodli.

,,Tu je nejaká veľká zábava", počul som za sebou hlas. Hneď som sa za ním otočil a vo dverách tak uvidel Jungkooka, ktorý sa opieral o rám dverí.

,,Jungkookie", vipískol som a rozbehol sa k nemu. On sa odrazil od rámu a roztvoril svoju náruč, do ktorej som sa aj hodil. Ruky som mu obmotal okolo krku a pevne ho objal.

Jungkook si ma vyhodil na seba a ja som mu automaticky obmotal nohy okolo pásu. Spokojne som vydýchol a hlavu si zavŕtal do Kookového krku.

,,To už sú dve hodiny?", spýtal sa nechápavo Jimin. Aj mňa to celkom prekvapilo. Vôbec som si neuvedomil, ako rýchlo ten čas uteká.

,,Už dávno. Pol hodinu som sa na vás pozeral", zasmial sa Kook a ja som sa trochu od neho odtiahol. Zahľadel som sa mu do očí a uvidel v nich menší náznak úchylnosti.

,,No dobre. Nechám vás tu vy dve hrdličky", prehlásil Jimin a postavil sa k odchodu. Hneď sa rozišli k hlavným dverám, ku ktorým sa rozišiel aj Kook so mnou na rukách.

,,Dobre, tak sa majte", prehlásil a ja som hneď k nemu natiahol ruky na znak objatia. Jungkook ma položil na zem a ja som tak rýchlo objal Jimina. Objatie mi samozrejme opätoval.

,,Ahojte", rozlúčil sa hneď ako som sa od neho odtiahol. ,,Ahoj", odzdravili sme sa a Jimin hneď na to odyšiel z chatky. Hneď si ma aj Kook otočil čelom a vyšvihol na seba. Vysel som na ňom ako koala.

,,Ide z teba vôňa po jedle", prehlásil a privoňal si k môjmu krku. Trošku to šteklilo, aké nedotiahol som sa.

,,Bol som hladný a rak som urobil Bulgogi", usmial som sa a prehrabol Kookovi vlasy. ,,To si nemal hovoriť. Ja milujem Bulgogi", mlsne si olízol pery. Nad tým som sa zasmial.

,,V kľude. Urobil som toho veľa." Kook sa po mojích slovách rozišiel do kuchyne. Samozrejme som stále na ňom vysel ako koala.

V kuchyni ma položil na zem. Hneď som mu aj začal naberať. Následne som mu to položil na stôl, za ktorým už sedel. Podal som mu paličky a Jungkook s poďakovaním začal jesť. Len som sa na neho z úsmevom pozeral. Teraz vyzerá ako mladý pubertiak.

Hneď ako Kookie dojedol, umyl som pancier aj paličky. Následne si ma Kookie opäť zobral na ruky a rozišiel sa do útrob domu. Nechal som ho nech si ma nesie. Aspoň i nemusím namáhať nohy.

Pred izbou ma položil na zem. Hneď na to sa mi prilepil na pery a začal bozkávať. Hneď som mu bozky opätoval. No po chvíli pridal jazíček a tak som sa snažil nabodobňovať jeho pohyby.

Akonáhle nám došiel kyslík, odtiahli sme sa od seba. Zadívalis me sa jeden druhému do očí a naberalo do pľúc kyslík.

,,Vo vnútri ťa čaká prekvapenie", prehlásil po chvíli ticha. Hneď som aj podyšiel k dverám a pomali ich otvoril. Následne som vošiel do izby a rozhliadol som sa pod miestnosti.

To, čo som našiel na posteli mi vyrazilo dych.