Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XLIII.

Time skip
>3 mesiace neskôr

Už sú to tri mesiace, čo som tehotný. Moje bruško sa už dosť výrazne zaguľatelo. Dokonca ma už aj niekoľkokrát koplo. Vtedy som bol asi najšťastnejším človekom na svete.

Únava bola celkom častá, ale dalo sa to prežiť. Zvykol som si na to. No a Kookie si tiež na to zvykol. Aspoň mne tak ukazoval.

Jungkookie sa stal viac starostlivým než keď zistil, že som otehotnel. Všade chodil so mnou, pomáhal mi s obliekaním, nosil mi jedlo a už začal vybavovať izbičku pre malé. Vlastne len zohnal postieľku a práve teraz sa ju snaží zložiť.

,,Au. Do čerta aj s tým", zanadával si, keď si o postieľku pricvikol prsty. Len som sa nad tým slabo zasmial a podyšiel k nemu. Kookie sa len na mňa pozrel.

,,Čo to tu stváraš? Takto si ešte ublížiš", povedal som a pohladil o po vláskoch. Usmial sa na mňa a posadil sa na kolená smerom ku mne.

Vyhurnul mi tričko, ktoré nejak zaviazal, aby mu neprekážalo. Rukami ma objal okolo pásu a tak si ma pritiahol k sebe. Následne mi nežne pobozkal moje výrazné bruško. Len som sa nad tým usmial a prehrabol mu vlásky.

,,Pôjdeme zistiť pohlavie?", spýtal sa ma Kookie a zadíval sa mi do očí. Len som slabo prikývol a daroval mu úsmev. Úsmev mi opätoval a hneď sa aj postavil.

,,Šup sa obliecť a pôjdeme", hneď ako to dopovedal, rozišli sme sa do našej izby. Tam sme sa rýchlo obliekli (ja v rámci požností) a pobrali sa do auta.

Kookie mi otvoril dvere od zadných sedadiel a  pomohol mi sa usadiť. Hneď na to sa posadil za volant. Na to mi podal rúško a šiltovku. Trošku nechápavo som sa naň pozrel a veci si zobral.

,,Dnes bude v meste veľa policajtov. Nehodlám nič riskovať", prehlásil s úsmevom. Prikývol som a úsmev mu opätoval.

Nasadil som si rúško a hneď na to aj šiltovku. Zadné okná sú síce tmavé ale to je proste môj milovaný manžel. Je až príliš starostlivý a opatrný no nevyjadrujem sa k tomu.

Netrvalo dlho a my sme vyrazili na cestu. Ako Kookie povedal, bolo tu dosť veľa policajtov. Zabudlo sa na to, že som hľadaný a stíhaný, no nahradilo to, že som oficiálny mafián. Je to dosť blízko pravdy. Nie som mafián, len manžel mafiána.

Po pol hodine cesty sme dorazili do nemocnice. Našťastie nás nezastavili a ani si nás nevšimli. Kookie je fakt skvelý.

Vystúpili sme a hneď si to namierili za doktorom. Ako aj pred tým, vošli sme do miestnosti a doktor tu nebol. Bolo tak isto aj keď som bol chorý?

,,Dobrý deň prajem. Ako vám môžem pomôcť", prehlásil doktor hneď ako vošiel do miestnosti. Hneď sa posadil za stôl a mne daroval povzbudivý úsmev. Ten som mu samozrejme opätoval.

,,Prišli sme zistiť pohlavie našeho dieťaťa", povedal hneď Kookie. Následne si ruku obmotal okolo môjho pásu a tak pohladil čas môjho bruška.

,,Dobre. Poďme do toho. No potom vám poviem niečo o nasledujúcich mesiacoch vašeho tehotenstva", povedal doktor a pokynul mi, aby som si opäť ľahol na lehátko.

Bez váhania som sa postavil a pobral sa ku lehátku. Rovno som si naň ľahol a vyhrnul tričko. Kookie sa postavil vedľa mňa a chytil mi ruku, ktorú začal hladiť.

Doktor si sadol hneď vedľa mňa a rovno mi urobil ultraznuk. Začal som sa trošku báť, či sa môjmu ešte nenarodenému dieťaťu nič nestalo. To by som nezvládol. Kookie si toho asi všimol a tak mi povzbudilo stlačil ruku. Stisk som mu oplatil ale o niečo väčší.

,,Musím povedať, že z vás budú skvelý rodičia. O vaše ešte nenarodené dieťa sa staráte ukážkovo. Nič mu nie je a je dosť zdravé. Musím povedať, že budete mať prekrásneho a zdravého syna", hneď ako to doktor dopovedal, rozbúchalo sa mi srdce.

Budeme mať syna a je zdravý. Dokázal som sa oň postarať a to ešte nie je na svete. Lepší pocit z tohto celého som nezažil. Neubránil som sa slzám šťastia. Kookie sa na mňa usmial, zostrelil mi slzy a daroval bozk plný nehy.

Keď sme sa odtiahli, utrel som si bruško a hneď sa aj pobrali za doktorom ku stolu. Hneď mi aj podal snímku na ktorej bol môj chlapček a tiež recept. Veď mi ešte vysvetlí, na čo je.

,,Takže ako prvé vám gratulujem k chlapcovi. No teraz niečo o tom, čo vás čaká. Chlapec je veľmi dobre vyvinutý a zdravý. To znamená, že bude dosť aktívny. Bude vás dosť často kopať. Budete mať bolesti a často kŕče. Ten recep je vlastne proti bolesti a niečo ako ukľudnenie pre vášho syna. V nasledujúcich troch mesiacoch si budete musieť dávať väčší pozor. Za tri mesiace sa váš chlapec narodí", dokončil svoj monológ doktor a daroval mi povzbudivý úsmev.

To bolo tak skvelé. Za tri mesiace budem v náručí držať svojho syna. Už teraz som šťastím bez seba.

S Kookiem som poďakoval a pobrali sme sa hneď do auta. Tam sme si rýchlo na seba nasadili nasadili veci na maskovanie a rýchlo sa pobrali domov.

Hneď ako Kookie zaparkoval a my sme vystúpil, zobral si ma na ruky a hneď na to sa so mnou zakrútil. Len som sa nad tým zasmial a nechal ho.

,,My budeme mať syna. Bože som tak šťastný", hneď na to sa mi prilepil na pery. Bozky som mu bez váhania opätoval.

,,Zlatíčko, mám na teba jednu jedinú prozbu", prehlásil hneď ako sme sa od seba odtiahli a položil ma na zem. Len som slabo prikývol a čakal čo by som preň mohol urobiť.

,,Sľúbil som ti, že nikto nebude vedieť, kde sa nachádza náš dom. No budem potrebovať pomôcť z izbičku pre malého. Chcel by som požiadať Jimina, či by mi nepomohol", povedal trochu zo strachom v hlase.

Je pravda, že mi to sľúbil ale ak potrebuje pomôcť tak nech. Len dúfam, že je to dobrý nápad. Keď tak to Jungkookie nejak vyrieši.

,,Dobre Kookie. Jimin tu môže prísť. No ty sa postaráš o to, aby bol Jimin jediný, ktorý bude vedieť o tom, kde žijeme", na to ma Kookie objal a daroval bozk na čelo.

,,Neboj. Všetko vyriešim neboj", na sme sa spolu pobrali do domu. Len nech to dobre dopadne a nič sa nepokazý.