Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

LII.

Čas plynul a tak aj pribúdali roky nášmu synovi. Zajra má TaoMin šesť rokov. Normálne si už prídem starý. A to mi včera Kookie povedal, že očakáva ešte minimálne jedno. Mňa asi porazí.

No za tie roky sme sa z Kookiem stali skvelými rodičmi. Zo začiatku to bolo celkom v poriadku no potom už to bola hrôza. Obaja sme nemali na seba čas a po večeroch sme sa budili, čož Kookie niekedy nevydržal a išiel spať do obývačky.

Keď mal TaoMin mesiac, začali sme oveľa viac venovať svoju pozornosť jemu. Vždy sme sa snažili zistiť, v čom je problém ale nejak nám to nešlo. Oboch nás to dosť frustrovalo.

Neraz sa stalo, že som musel volať mamine, aby nám pomohla. Bol som jej za to vďačný. Dokonca som Kookovi dal jej číslo, keby náhodou som nebol schopný nájsť svoj mobil alebo niečo podobné. Našťastie jej to nevadilo a zdvihla to aj jemu.

Po tom, čo už mal TaoMin niečo okolo dvoch rokov sme mamine kúpili relaxsačný pobyt niekde na ostrovoch za jej pomoc. Zo začiatku protestovala ale nakoniec išla aj z otcom. Čo by som bez nich robil.

Tých šesť rokov boli pre mňa tými najkrajšími v mojom živote. Našťastie sa Kookov otec prebral zo svojej kukli a teraz sa snaží byť skvelým starým otcom. Dokonca zabudol aj na sľub, ktorý dal svojmu otcovi.

Z premýšľania ma vytrhlo to ako niečo spadlo pred domom. Bleskovo som vybehol z domu a namieril si to do altánku pri bazéne. Dúfam, že sa nikomu nič nestalo.

,,Bože TaoMin si celý? Čo to tu vystrájas?", začal som hneď ako som sa dostal do altánku, kde na zemi ležal môj syn. Hneď som k nemu pribehol a pomohol mu sa postaviť.

,,Len som ležal ale zle som sa posunul a tak som spadol. Nič mi nie je. Som v poriadku", usmial sa na mňa hneď ako sa postavali a opäť sa posadil na sedadlo. Bože, už aj pri ňom budem chytať infark.

,,Dobre, len si dávaj pozor. Inak nevieš, kde je Kook?", spýtal som sa a posadil sa hneď vedľa neho. Zakázal nám pred ním hovoriť appa a papa. Fakt sa za chvíľu z neho stane silný mafián akým bol na začiatku Kook.

,,Asi v tom vnútornom ohnisku z bazénom. Zakázal mi tam ísť. Neviem prečo", prehlásil na čo mi daroval svoj smutný pohľad. Hej, Kook už naň začal byť prísny a zaúča ho jeho "remeslu". Aspoňže viem, čo tam robí.

,,Nebuď smutný. Kook tam len niečo  špekuluje. Čo by si povedal na kúpeľ. Do bazéna môžeš kľudne ísť", na to hneď vystrelil do stoja a opäť takmer spadol. Po kom on zdedil túto vlastnisť?

,,Áno áno. Že tam so mnou pôjdeš?", začal poslakovať a nasadil psie očká, ktoré má asi po mne. No a to je rozdiel medzi mnou a Kookom. Ja som viac ten ústupčivý a Kookie je ten prísnejší rodič. Takže nejak tak to dopadlo.

,,Pôjdem za Kook a potom za tebou pôjdem. Teraz sa choď prezliecť a pomaly choď do bazéna", na to mi len prikývol a hneď sa rozbehol do domu. Pokrútil som nad ním hlavou a tiež sa pobral domu.

Rovno som si to namieril ku schodom do dolného poschodia. No zastavil som sa hneď ako som počul dupot. Aspoň on nechodí ako duch. Už by som to nedal.

,,Nebehaj toľko. Ešte spadneš a nejak si ublížiš", pokáral som TaoMina na čo sklonil hlavu a prikývol. Následne sme sa spoločne pobrali ku daným miestnostiam.

Pred rozdvojkou sme sa rozdelili. Hneď som si to namieril ku Kookovi. Len nech nevybuchne, keď sa dozvie, že TaoMin išiel do bazéna. Ešte to tak potrebujem.

Hneď ako som sa dostal na dané miesto, otvoril som ústav v nemom úžase. Vážne si dal záležať na tom, aby to vyzeralo skvelo na zajtrajšok oslavu narodenín. Dokonca tu už aj podával jedlo. Je to priam dokonalé. Všade sú balóny, letky a podobné ozdobné veci.

,,TaoMin, niečo som ti povedal", zavrčal Kook a hneď na to sa otočil. No hneď ako ma uvidel, jeho pohľad zmekol a podyšiel ku mne. To jeho striedanie nálad je nepríjemné.

,,Je to tu prekrásne Kookie. Prekonal si sa", usmial som sa a ruky som mu obmotal hneď okolo krku, na čo tie svoje dal na môj pás. Klasika. Čo iné k tomu dodať.

,,Hovoril som ti, že to bude perfektné. Ale teraz otázka, kde je krpec?", zašepkal mi do ucha na čo mnou prešiel mráz po chrbte. A je to tu zas. Opäť bude hádka o tom aké máme názory na rodičovstvo.

,,Je v bazéne, kde som ho poslal. A pred tým než sa opäť začneme hádať ti pripomýnam, že máme síce rozličné názory a aj výchovu ale ja nehodlám mať za syna ľadového kráľa akým si bol na začiatku ty. Nebránim ti v jeho výučbe a ani ničom inom. Jedine v čom ti bránim sú jeho city. Takže buď to príjmy alebo sa budeme každý deň hádať na tej istej veci", s tým som si založil ruky na hrudi a odstúpil od neho na niekoľko krokov.

Na to sa mi od Kookieho dostal dosť prekvapený pohľad, ktorým sa na mňa neprestajne pozeral. Keď človek žije s mafiánom dlhý čas, niečo sa naň prilepý. Mohol to očakávať. Trdlo jedno.

,,Dobre, budem sa snažiť to nejak prijať ale nie veľmi. Dobre vieš čo musí byť mafián schopný urobiť", hneď som sa usmial a skočil na Kooka ako koala na strom. Len tak tak udržal rovnováhu na čo som sa tomu len zasmial. A to si hovorí mafián. Ccc.

,,Ďakujem. Si skvelý. Ale teraz ho idem skontrolovať, či si opäť niečo neurobil. Fakt by ma zaujímalo, po kom zdedil tak silnú zemskú príťazlivoť (ako ja keď začnem padať z ničoho nič)", odtiahol som sa od Kooka s jemným bozkom na líce.

,,Čo si urobil tentokrát?", spýtal sa ma s pobavením v hlase. Len som mu to rýchlo vysvetlil a upaľoval za tým nešikovným stvorením.

Našťastie len spokojne plával vo vode. Úľavne som si vydýchol a posadil som sa na lehátka. Hneď ako si ma všimol, pribehol ku mne a posadil sa s uterákom okolo svojho tela.

,,Naučil by si ma hrať na piáno?"