Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XXXVII.

Zobudil som sa sám v posteli. Nikde som nevidel svoju milovanú polobičku. Miesto, kde by sa mal nachádzať bolo chladné.

Smutne som si povzdychol a posadil sa na posteľ. Zajtra sú Vianoce a dnešný deň som si chcel užiť. Chcel som mať Kookieho vedľa seba už od rána. Ach jáj.

Sedel som na posteli z hlavou sklonenou do svojho lona a rozmýšľal, kde by sa mohol odpariť. No v tom sa dvere do izby otvorili a v nich stál môj zajačik s tácku na ktorej boli raňajky.

,,Dobré ránko mačiatko. Vyspal si sa?", povedal  a sadol si ku mne na posteľ. Tácku položil na moje nohy a daroval mi bozk na čelo. Je tak pozorný a milí. Čo by som ja bez neho robil.

,,Spalo sa mi prekrásne, ale vstávanie už nebolo tak prekrásne a príjemné", povedal som a prstom som prešiel po Kookieho hrudi. Ten sa na mňa len prekvapene a trochu vystrašene pozrel. Asi si myslí, že sa mi niečo stalo alebo niečo podobné.

,,Nebol si tu so mnou. Nemysli na nič iné", usmial som sa, dal som tácku na stolík a hodil sa Kookovi do náruče. Ten sa tomu len zasmial a objal ma, čím si ma na seba nalepil viac.

,,Toto nerob zlatíčko. Ani si nevieš predstaviť, ako som sa zľakol, že sa ti niečo nepáči. Dobre vieš, že chcem pre teba len to najlepšie", prehlásil a daroval mi bozk do vlasov.

Odtiahol som sa od neho a zadíval som sa mu do očí. Očividne si neuvedomuje, že mne je jedno, kam pôjdeme. Hlavne nech je so mnou a nikdy ma neopustí.

,,Kookie. Nemusíš sa tak snažiť. Viem, že ti na mne ale fakt sa nemusíš namáhať. Môžme byť aj v niečom bezcennom. Hlavne, že tam budeš so mnou. Ty si to najcennejšie v mojom živote", prehlásil som a nežne som sa mu prilepil na pery.

Kookie od prekvapenia vydýchol a začal mi bozky oplácať. Netrvalo dlho a s tichým mľasknutím sme sa od Srba odtiahli. Pozrel som sa na Kookieho a uvidel ako mu stiekla menšia slza po tváry.

,,Bože, čo mi to robíš", zasmial sa a hneď na to si schoval hlavu do môjho lona. Hneď na to som počul ako Kookie roztrasene vydýchol. Nechcel som ho rozplakať, ale pravdu som mu musel povedať.

Usmial som sa a ruku som mi vplietol do vlasov. Hneď som sa mu z nimi začal hrať a trošku ho za ne ťahal.

Kookie sa ukľudňoval v mojom lone a ja som zatiaľ jedol raňajky. Teraz mi bolo tak príjemne. Nič lepšie sa mi neprihodilo. Normálne som rád za každé utrpenie, ktorým som si musel prejsť.

,,Pôjdeme teraz variť. Odreaguješ sa a zabavíš sa. Dobre?", na to mi Kookie prikývol a postavil sa z postele. Hneď po ňom som sa postavil aj ja a vtisol som mu detskú pusu na líce.

Následne som odbehol do kúpeľne, kde som vykonal svoju rannúhygienu. Upravil som si vlasy a pobral sa opäť do izby, kde som na seba hodil nejaké oblečenie. Konkrétne čisté boxerky a nejaké veľké tričko.

Prišiel som do kuchyne, kde za stolom sedel moje zlatíčko. Pribehol som k nemu a objal ho zo zadu. Trošku sebou cukol od prekvapenia. Konečne okúsil vlastnú medicínu.

Otočil sa mi čelom a prešiel si ma pohľadom. Trochu som sčervenal. Nikdy sa na mňa nepozeral tak..........hladovo. Hneď na to si ruky položil na moje boky. Za ne si ma pritiahol bližšie. Vlastne som si naň sadol obkročmo.

Ruky si položil na môj zadok, ktorý začal hladiť a rôzne stláčať. Ja som svoje ruky položil na jeho hruď, po ktorej som ho hladil.

,,Čo ťa viedlo k tomuto? Nehovorím, že nie si dokonalý, len si ma prekvapil", opýtal sa a zadíval sa mi do očí. Pohľad som mu opätoval. V jeho očiach sa nikdy neodrážali taká nadžanosť. Hupsík......

,,Aby si nemal na večer toľko práce", zašepkal som mu do ucha a hneď na to som sa z neho postavil. Rozišiel som sa ku linke a nechal prekvapeného Kookieho za stolom.

Chystal som sa vyberať potrebné ingrediencie na jedlá, keď v tom si ma Kookie otočil k sebe čelom a posadil ma na linku. Od prekvapenia som vypískol a chytil ho za ramená. Toto nech nerobí. Už fakt dostanem infarkt.

,,Kedy sa z teba stalo také nadržané mačiatko. Neuveriteľne ma provokuješ", prehlásil a hlavu si zaboril do môjho krku na ktorý začal pokládať bozky.

,,Ani neviem. Ale pohľad na tvoje dokonalé telo a predstava, že dnes sa stane niečo neuveriteľné ma núti sa takto správať", naklonil som hlavu na stranu, aby mal lepší prístup.

No on sa od mňa odtiahol a zadíval sa mi do očí. Prečo do čerta nepokračuje. Normálne mám chuť ovládať čas a presunúť dnešný deň na koniec. Som totálne nedočkavý.

,,Tak si počkaj. Mali sme plán a tak ho aj splníme", povedal a pomohol mi zoskočiť z linky. Trochu smutne som sa naň pozrel ale vyhovel som. Veď vlastne to bol môj nápad.

Netrvalo dlho a obaja sme začali variť rôzne pokrmy. Začali sme polievkou a potom rybou. Však klasika.

Hneď na to sme začali robiť cukrovinky. No na začiatku sme sa ohradzovanie múkou. Vlastne sme robili blbosti. Stali sa z nás opäť deti. Medzi tým sme si museli vymeniť pár bozkov. Klasický zamilovaný manželský pár.

Celé pečenie a varenie sa rozprávali, smiali a robili blbosti. Takto sme to vydržali až do večera. Ani som si neuvedomil, že nám to tak dlho trvalo.

Hneď ako bolo všetko uvarené, začali sme upratovať múku, ktorá bola doslova že všade. Neviem ako, ale dostala sa až do obývačky. Čisto ako malé deti.

Následne sa Kookie od vyčerpania zvalil na gauč a začal realxovať. Ja som sa pobral do našej spálni, kde som uľahol na posteľ a čakal, kedy príde Kookie.

Plán na dnešný večer boli už vopred naplánované. Kookie mi sľúbil, že dnes sa so mnou vyspí a tým si ukradne moje panenstvo.

Sedel som na posteli a dívala sa na svoje ruky, ktoré som mal položené na stehnách. Bol som zahravaný v myšlienkach, keď v tom sa otvorili dvere a v nich stál Kookie bez trička. Ja som sa naň len uškrnul.

,,Daddy~"

Ďalšia časť už bude smut.