Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

II.

Pribehol som s menším kufrom rovno ku Jungkookovi. ,,Toto ti na večnosť nevydrží", pozrel sa na mňa s nadvihnutým obočím. ,,J-ja viac nemám." Kufor mi zobral a dal ho jednému z mužov. ,,Ak chceš, rozlúč sa z rodičmi", zašepkal mi do ucha. Na to som mu prikývol.

Podišiel som ku rodičom a silno ich objal. ,,Yoongi, odpusť nám", plakala mi mamina na rameny. ,,To je v poriadku. Budete mať o problém menej", a ja sa vyhnem mojej škole, ktorá ma nenávidí.

Po nejakom čase, kedy mi vyhovárali, že im neprinášam problémy som s rozlúčkou odišiel z domu. Pred domom stála čierna limuzína. Pozrel som sa na ňu s otvorenou pusou.

,,Páči?", povedal niekto za mnou. Ruky si obmotal okolo môjho pásu. Otočil som hlavu na bok, aby som videl, kto za mnou stojí. Bol to Jungkook.

,,Pôjdeme ti niečo kúpiť a potom domov. Dobre?", nemo som mu prikývol. Postavil sa vedľa mňa, ale ruku mal stále na mojom páse.

Podišli sme k autu a Jungkook mi otvoril dvere. Nastúpil som a hneď za mnou aj Jungkook. Sadol som si trochu ďalej od neho. ,,Zlatko.....poď ku mne", potľapkal na miesto vedľa seba. Bál som sa ho a tak som si radšej prisadol.

Ruku si obmotal okolo môjho pásu a pritiahol si ma bližšie k telu. Nechal som ho. Nemám proti nemu najmenšiu šancu.

Vystúpili sme na parkovisku pred čiernou budovou. Pozrel som sa na Jungkooka s nechápavým pohľadom. ,,Sme v nákupnom centre, kde sa hlavne vyskytujú mafiáni. Hádam si si nemyslel, že pôjdem medzi ľudí", uchechtol sa.

Vošli sme dnu a hneď si to namierili do obchodu. Zašli sme do sekcie s mikinami, tričkami a teplákmi. ,,Vezmi si to, čo sa ti páči", povedal a nechal si ma vybrať.

Vybral som si 4 veľké mikiny, 5 veľkých bielych tričiek a 2 sivé tepláky. Jungkook to zaplatil a tašky dal jednému z jeho mužov. Ani som si ho nevšimol.

Hneď ako sme vyšli z obchodu, ma Jungkook ťahal do jedného luxusnejšieho. ,,Stále platí, že si vezmi to čo sa ti páči", prikývol som a začal sa obzerať. Len jedným očkom som sa pozrel na cenu a hneď som odstúpil od oblečenia.

,,Čo sa deje? Nepáči sa ti tu? Môžeme ísť inde", chytil ma za boky. ,,Ono je to drahé", pozťažoval som sa. ,,Nepovedal som ti, aby si sa pozeral na cenu. Vezmi si to, čo sa ti páči alebo vyberiem niečo ja", nadvihol obočie.

Odtiahol som sa od neho. Začal som sa obzerať a snažil som sa ignorovať tú cenu. Nakoniec som si vybral 2 biele rifle, pár roztrhanými riflí, 4 biele a 4 čierne košele a 3 koženky.

,,Ešte nás čakajú 2 obchody a potom pôjdeme domov", prehlásil hneď ako zaplatil a tašky dal tomu istému mužovi. Prikývol som a následne vyšli z obchodu. Zamierili sme do obchodu s oblekmi.

Omámane som sa pozeral naokolo. Podišiel k nám jeden zo zamestnancov a hneď sa začal pýtať. ,,Dobrý deň pán Joen. Ako vám môžem pomôcť?", opýtal sa zdvorilo. ,,Oblek pre môjho priateľa. Vlastne dve. Obe čierne, ale iba košeľa biela", prehlásil.

Bol som trochu mimo. On ma fakt nazval jeho priateľom? Úplne ma to odrovnalo.

Zamestnanec pristúpil ku mne a začal si merať moje rozmery. Po chvíli sa odtiahol a pozrel sa na Jungkooka. ,,Chceli by ste obleky hneď, alebo vám ich pošleme?" ,,Hneď", povedal bez premýšľania. Zamestnanec mu prikývol a odbehol do skladu.

Po nejakom čase sa vrátil aj s dvoma oblekmi. Dal ich tomu mužovi a Jungkook mu zaplatil. Ruku si dal následne okolo môjho pásu. ,,Ešte posledná zastávka a ideme domov", prikývol som a už ma ťahal von z obchodu.

Našou poslednou zastávkou bol obchod z obuvou. ,,Nepozrieš sa na cenu. Rozumel si?", prikývol som. Začal som sa obzerať. Vybral som si 2 čierne tenisky, 3 značkové tenisky a 2 spoločenské topánky.

Konečne sme sa pobrali domov. No teda do môjho nového domu. Chcelo sa mi už spať, som strašne vyčerpaný.

Keď sme dorazili, skoro som odpadol. To nebol dom, ale vila, možno aj palác. Vošli sme dnu a ja som opäť skoro odpadol. Všetko tu bolo tak luxusné.

,,Veci budeš mať už v skrini. Teraz sa poď navečerať", ruku si obmotal okolo môjho pásu a ťahal ma do jedálne.

Som zvedavý, kedy dostanem infarkt.