Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

LVII.

,,Áno?", spýtal sa Kookie a hneď aj zapol na reproduktor. Fakt nás oboch prekvapilo, že moja mamina volá. Ešte nám takto nevolala. Vždy sme jej volali mi.

,,Ah, som rada, že si to mi to dvyhol. Nechcela som vás nejak vystrašiť, no vyskytol sa taký problém", začala mamina hneď. Z jej hlasu bolo počuť, že je vydesená. Čo sa jej tak mohlo stať?

,,Aký?", pokračoval Kookie. Hneď som ho chytil za ruku, ktorú som mu stlačil. Palcom ma pohladil po jej chrbáte a povzbudivo sa na mňa usmial. TaoMin sa na nás nechápavo pozeral. Ešte sme mu nepovedali o mojej rodine. Ešte stále som vyhlásený za hľadaného. Už to je pomaly sedem rokov.

,,Prišli sem kukláči s tým, že Yoongiho niekde videli. Hneď zobrali môjho muža s tým, že sa podrobý výsluchu. Chcú z neho dostať informácie o tom, kde sa nachádzate. Ani jeden z nás sme nič nepovedali, no ja nieviem, čo im tam povie. Len som vám to chcela oznámiť, aby ste si dávali pozor", na to sa mi skoro zastavilo srdce.

Zobrali môjho otca len kvôli nejakej blbosti. Oni už fakt nevedia, čo majú robiť. Musia obviňovať nevinných ľudí? A vraj sa na nich dá spoľahnúť. No to tak. Už vidím, ako to bude pokračovať. Ešte niekoľko rokov ma budú prenasledovať ale aj tak sa na to vykašlú.

,,Dobre. Za pol hodinu som tam a všetko vyriešim", na to sa už len rozlúčili a Kookie zložil. Hneď sa na mňa pozrel a začal na mňa hovoriť. No ja som bol mimo.

Jediné, čo bolo v mojom hlave, bola moja mamina. Nikdy by som si nemyslel, že sa dostane do takejto situácie. Vždy sme boli v poriadku, no od momentu, kedy som začal chodiť s Kookiem sa všetko zmenilo.

,,Yoonie, to bude dobré. Pôjdem tam a všetko to vyriešíme. Nestresuj sa, hlavne nie teraz. Ľahni si a oddychuj. TaoMin tu s tebou ostane a postará sa o teba. Dobre?", na to som len prikývol, no aj tak som nevnímal.

Kookie si len povzdychol a pobral sa do svojej pracovne. TaoMin sa ku mne prisunul a objal ma okolo pásu objatie som mu opätoval. Cítil som, ako sa mi do očí hrnú slzy. Nechcel som ich zatiahnúť do problémov.

,,O kom hovoril?", spýtal sa ma, na čo ma hneď aj pohladil po chrbáte. Odtiahol som sa od neho a smutne sa naň usmial. Asi už by som mu mal povedať o jeho starých rodičoch.

,,Tvoja stará mama a moja mama. Nestretol si sa s nimi preto, lebo som vyhlásený za hľadaného a u mojich rodučov sa to len hemží policajtmi. No a očividne som ich zatiahol do problémov", prehlásil som, na čo som si len povzdychol. Prečo nemôžme žiť ako normálna rodina bez problémov?

,,Ale niekedy sa s nimi stretnem, že?", na to som sa len zasmial a prikývol. No to by sme museli ešte nejak domyslieť. Nesmieme ohroziť nikoho. Takže to bude ešte zaujímavé.

,,Ja idem. TaoMin, daj na Yoongiho pozor. Nesmie sa hlavne stresovať", prehlásil Kookie hneď ako sa ku nám pridal. TaoMin len prikývol, na čo som sa len usmial. A zase je prehnane starostlivý.

,,Pošlem Jimina, aby vás chodil kontrolovať. Nebudem nič riskovať a hlavne nie teraz", s tým mi daroval bozk do vlasov. Rozlúčili sme sa a hneď na to aj odyšiel s taškou z domu.

,,Takže, čo by si chcel robiť?", spýtal som sa, na čo mi hneď daroval jeho pohľad, v ktorom sa odrážali iskričky šťatia. Nechápem, čo ho urobilo tak šťatným.

,,Môžeš ma naučiť hrať?", spýtal sa ma, na čo som sa len zasmial a prikývol som. Hneď sme sa posatavili a pobrali sme sa smerom k jeho izbe. Cestou som sa ešte zastavil v kuchyni.

Hneď som začal pripravovať nejaké občerstvenie. Nejaké chipsy, nápoje a tousty. Neviem ako dlho chce ostať za piánom. No asi to bude nejakú tu dobu.

Zobrali sme všetky veci a pobrali sa už do jeho izby. Tam sme veci zložili na stôl a zamierili sme si to ku piánu. Posadili sme sa, otvoril som ho a chystal som sa začať vysvetľovať, no vyrušil nás zvonček.

Obaja sme zbystreli. TaoMin si z pod vankúša vytiahol zbraň a hneď sa rozišiel dole. O tomto sa budem musieť s Kookiem a aj svojim synom porozprávať. Nehodlám toto pozorovať.

Netrvalo dlho a do izby vošiel TaoMin a za ním hneď aj Jimin. Vizeral celkom prekvapene a snažil sa v mojich očiach vyhľadať odpoveď.

,,To akože je normálne, že šesť ročný chlapec otvorí zo zbraňou v ruke dvere?", spýtal sa ma, na čo som sa neveriacky pozrel na TaoMina. Len sa na mňa nevinne usmial a opäť sa posadil ku mne.

,,Nie, to nie. Hneď ako Kookie príde, budeme mať dosť vážnu debatu", zamračil som sa na svojho syna, na čo len sklonil hlavu a začal sa hrať zo svojími prstami. Akože fakt super.

,,Kook mi povedal, že si opäť otehotnel", uškrnul sa na mňa na čo som sa len uchechtol. Kookie sa proste rád vychvaľuje. No čo už s ním. Je to jeho špecifická vlastnosť.

,,To som. A opäť je neuveriteľne starostlivý. S TaoMin ma nenechal nikde samého. Vždy mi robil tieň. Strážil si ma ako oko v hlave. Bol som preň ako z porcelánu", nad tým sme sa len zasmiali. Aspoň ho trochu poohováram.

Takto sme sa ešte nejaký čas rozprávali a následne som sa pustil do výuky. Nikdy som nikoho neučil hrať, takže je to pre mňa taká premiéra. No viem, že učiť by som nemohol.

TaoMina som učil až do večera. Medzi tým sme sa s Jiminom rozprávali a jedli. Aspoň ma tak odreagovali od mojej maminy. No aj tak som na to myslel v kúte svojej mysli.

Z nášho rozprávania nás vyrušilo trepnutie dverí a následne spadnutie tašky plnej zbraní. Bez váhania som si to namieril dole schodmi, rovno do obývačky. TaoMin s Jiminom na mňa kryčali, aby som počkal. No úplne som ich odygnoroval. Teraz ide o Kookieho.

Hneď ako som dobehol do predsiene, všimol som si takšku, na ktorej bolo dosť veľa krvy. Začal som sa modliť, aby to nebola Kookieho.

No to, čo som videl v obývačke mi vyrazilo dych.