Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XLI.

>Time skip

S Kookiem sme sa začali baliť a pripravovať sa na odchod. Dnes nám skončili tie najkrajšie medové týždne. Lepšie som si ani nemohol priať.

Tie dni po Vianociach boli úžasné. No ranné nevoľnosti a moje divné chute sa do toho samozrejme miešali. Inak to bolo úžasné.

,,Máš všetko zlatíčko?", spýtal sa ma Kookie. Len som mu na to prikývol a zobral pár ľahkých vecí. Nič iné mi nechcel dovoliť. Ako chápem, že sa o mňa bojí kvôli tehotenstvu ale takto sa cítim nepotrebný.

,,Kookie, na aké letisko ideme? Predsa nemôžme ísť na to na ktorom sme vystúpili", prehlásil som hneď ako sme vyšli z chatky. Kookie sa len zasmial a naložil veci do auta.

,,Na súkromné. Teraz budem dávať na teba väčší pozor. Nič sa ti nesmie stať", s tým zavrel kufor a otvoril mi dvere. S uchechtnutím som sa posadil. Je tak pozorný ale trochu ma to desí.

Hneď ako sa Kookie posadil, oprel som si hlavu o jeho rameno. Hneď ma aj objal okolo pásu a začal ma hladiť. Mal som sto chutí zavrieť oči a pospať si.

,,Mal by som ti niečo povedať", preťal to ticho medzi nami. Len som sa naň nechápavo pozeral. Dúfam, že som sa mu nezhnusil. To by som neprežil.

,,Neboj Yoonie. Je to niečo, čo som ti mal už povedať na začiatku nášho vžťahu ale nemal som odvahu ti to povedať. Bál som sa, že by si sa ma začal báť a odmietal by si byť so mnou", prehlásil skleslo a hneď na to sklonil hlavu.

,,Jungkookie, milujem ťa. Nemusíš sa ničoho báť. Kľudne mi to povedz", pohladil som ho po tvári a hneď na to mu daroval detskú pusu na pery. Len sa slabo usmial a prikývol.

,,Keď som mal 17, otec mi oznámil, že si mám začať hľadať partnera. Vedel, že odmietnem ženu a tak ma donútil chodiť po meste a hľadať nejakých chalanov. Raz keď som prechádzal okolo mestského parku, uvidel som tam teba. Zamiloval som sa do teba hneď v ten moment. Mal si len 14 a už vtedy si bol tak krehký. Vedel som, že ty si ten pravý a tak som ťa začal sledovať. Viem o tebe dosť veľa vecí. Od toho usudového dňa som ťa začal sledovať. Každý jeden deň som ťa pozoroval ako ideš do školy a potom ako si išiel domov. Mal som sto chutí ísť za tebou a udusiť ťa v objatí. No nemohol som a to ma desilo. Keď som dostal svoj tým a stal som sa otcovím nástupcom, nemohol som za tebou chodiť. Bol som neuveriteľne smutný a deprimovaný. Stal sa zo mňa psychopat. Jimin si toho časom všimol a ponúkol sa, že pre mňa urobí každý deň nejaké fotky. Doteraz ich mám schované. Pochopím ak ma teraz odsúdiš", povedal a pozrel sa mi do očí.

Vykoľajene som sa naň pozeral. Presne od 14 mám pocit, akoby ma niekto sledoval. Teraz už viem dvôvod. Sledoval ma môj vlastný manžel. Dá sa povedať, že na mňa dával pozor.

,,Kookie, nehnevám sa na teba. Milujem ťa a na tom sa nič nemení. Chcel si iba o mne vedieť viac, to je všetko. Kľudne by si mi tohol povedať aj na začiatku. I keď je to trochu desivé, ale tak čo už", usmial som sa a posadil som sa mu na stehná.

Následne som sa mu prilepil na pery. Bez váhania mi začal bozky opätovať. Konečne poznám príčinu mojích paranojí.

Celú cestu až na to letisko sme prekecali nad tou istou témou. Následne sme zobrali veci a pobrali sa do nášho lietadla, ktoré tu už stálo. Však klasika.

Hneď ako sme vošli dnu, zložili sme si veci a ja som si ľahol na sedadlá. Tá cesta ma neuveriteľne unavila. V živote som nebol takto veľmi unavený.

,,Ak by sme dorazili a ty by si ešte spal, budiť ťa nebudem a to hlavne preto, lebo sa mi tak zlaté stvorenie nechce budiť", prehlásil Kookie hneď ako cez mňa prehodil deku a pod hlavu mi dal vankúš. Následne s bozkom na čelo si sadol hneď vedľa mňa.

Zavrel som svoje unavené a ťažké oči. Netrvalo dlho a upadol som do ríše snov.

Zobudil som sa na to, že som dostal na niečo chuť. Otvoril som oči a obzrel som sa okolo seba. Už som sa nachádzal v našom dome. Kookie ma musel fakt opatrne preniesť alebo som až tak tvrdo spal.

Postavil som sa z postele a pobral som sa do kuchyne. Hlavne ma zaujíma, kde sa Kookie nachádza. Vedľa mňa nebol, takže je možno v obývačke.

Netrvalo dlho a ocitol som sa v kuchyni. Jungkookie nebol v obývačke a tak som sa začal oňho trochu báť. Viem, že by som nemal, veď je to mafián ale aj tak. Je môj manžel a tak to beriem inak.

,,Zlatíčko, mohol si kľudne ešte spinkať", zašepkal mi Kookie do ucha po asi 20 minútach môjho stresovania. Hneď som sa otočil a pevne ho objal. Kookie mi prekvapenie objatie opätoval.

,,Toto mi už nerob. Ani si nevieš predstaviť aké stresy som tu chytal. Nabudúce mi napíš aspoň papierik", zašepkal som a odtiahol som sa od neho. Ja z neho raz dostanem porážku.

,,Prepáč zlatíčko. Bol som len pre Holly a myslel som si, že budeš ešte spať. Nabudúce ti dám vedieť. Sľubujem", usmial sa na mňa. Následne mi daroval menší bozk na noštek.

Úsmev som mu opätoval a hneď na to aj prikývol. No a teraz keď som sa ukľudnil a zistil,  že môj manžel je v poriadku, môžem si urobiť niečo na jedenie.

,,Dúfam, že sa nechystáš práve jesť", prehlásil Kookie s pokrčeným obočím. Len som sa naňho nevinne usmial a podišiel som ku chladničke, ktorú som hneď aj otvoril.

Bez rozmýšľania som zobral niekoľko vecí a začal to do seba hádzať. Stalo sa zo mňa nenažraté prasa.

,,To tvoje tehotenstvo ma asi zabije", povzdychol si Kookie a oprel sa o kuchynskú linku. Otočil som sa naňho s nadvyhnutým obočím. Takže to ja som na vine.

,,No neviem neviem kto to zapríčinil", povedal som a hneď na to som sa usmial. Kookie sa len uchechtol a pobral sa do obývačky. Rovno som aj za ním išiel.

Takto sa mi to páči.