Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

III.

Jungkook si sadol za čelo luxusného stola. Chcel som si od neho sadnúť ďalej, ale jeho ruka ma zastavila. Stiahol ma na stoličku vedľa seba. Pozrel sa na mňa prísnym pohľadom. Od strachu som sklonil hlavu.

,,Jungkookie.....už si sa vrátil?", zakričal mne neznámi hlas. ,,Hej. Už hej", odkričal mu Jungkook. Spoza dverí sa vynoril vyšší chalan. No odo mňa sú všetci vyšší. No on bol o niečo málo vyšší ako Jungkook.

,,Ahoj", pribehol ku mne. Od strachu som sa prikrčil. Skoro všetko ma tu desí.

Prisadol si ku mne a ruku si obtočil okolo mojich ramien. ,,Mňa sa nemusíš báť. Som ako ty. Obyčajný chalan, ktorý nemá s mafiou nič spoločné", pohladkal ma na rameny.

Pozrel som sa naň s nechápavým výrazom. ,,Vážne?" ,,Áno. Zamiloval som sa do mafiána a svoje rozhodnutie neľutujem. Síce sú tu nejaké pravidlá, ktoré treba rešpektovať, ale dá sa to prežiť. Zvykneš si", usmial sa. ,,Vlastne ja som sa ešte nepredstavil. Volám sa Kim Seokjin. Stačí len Jin. A ty si?" ,,Min Yoongi", usmial som sa.

,,Dobre chalani. Prinesiem vám večeru. Yoongi, kým na to myslím. Ak by si sa chcel vyrozprávať, tak príď za mnou", na to som mu súhlasne kývol.

Následne Jin odišiel pre jedlo. Netrvalo dlho a už sa vrátil. Jedlo nám položil rovno pod nos.

On chce aby som bol tučný? To je veľa. Toto do seba nikdy nenapchám.

Pomaly som sa pustil do jedla. No to bola ale dobrota. Tak skvelé jedlo som asi nikdy nejedol.

V polke jedla som už nevládal a tak som sa zastavil. ,,Čo sa deje Yoongi? Nechutí ti?", spýtal sa trochu smutne Jin. ,,Nie, nie. Je to výborné, len je toho na mňa veľa", priznal som. ,,Jak veľa. Veď je to skoro detská porcia", začudoval sa. ,,Jin, nechaj ho. Nie je zvyknutý na veľké množstvo jedla", povedal za mňa Jungkook. Súhlasne som kývol.

,,Tu ale budeš jesť. Či sa ti to páči, alebo nie", povedal mi Jin s vztýčeným ukazovákom. Usmial som sa a prikývol som. Jungkook akurát dojedol. Rukou mi naznačil, aby som ho následoval. Bez námietok som sa k nemu postavil. Ruku si hneď obmotal okolo môjho pásu.

,,Jin, my už pôjdeme spať. Yoongi ma zajtra školy", pozrel som sa naň. Ja tam nechcem ísť.

,,Som rád, že si ma počúvol", usmial sa Jin. ,,Nemohol by som do školy ísť až posledný deň?", spýtal som sa s malou dušičkou. ,,A to akože prečo?", pozrel sa na mňa Jin ako matka na neposlušného syna.

,,I tak tam nič nerobím. Sedím sám už od kedy som nastúpil na školu. Kamarátov nemám. Každý deň počúvam nadávky a narážky na moju osobu. Neraz som kvôli tomu skončil v nemocnici. Ja už tam nechcem ísť", zaklipkal som očami, aby som zahnal slzy. Jungkook si ma pritiahol bližšie k telu.

,,Prečo si skončil v nemocnici?", pozrel sa na mňa Jin trochu šokovane.

,,Dostal som kvôli tomu depresiu. Zašli až tak ďaleko, že som sa začal rezať. Ja som si takýto život nevybral. Už nechcem mať takýto život. Mal som kamarátov, bol som šťastný, mal som sen, ale všetko je fuč. Moje mentálne zdravie je slabé. Nezvládam dobre nejaký nátlak. Keď na mňa niekto kričí, začnem sa triasť a plakať. Mojím problémom je, že rýchlo ľuďom uverím. Som strašne slabý. Neraz som mal chuť spáchať samovraždu", nezvládol som to a rozplakal som sa.

Jin si ma vytiahol do objatia. To som mu bez námietok opätoval. Ani som si nevšimol, že Jungkook niekam odišiel.

,,Yoongi......je tu niekto, kto bol na tom rovnako. Chceš sa mu zdôveriť?", slabo som prikývol. Potrebujem niekoho, kto ma pochopí.

Jin ma začal ťahať niekam do útrob domu. Zastavili sme až pred nejakými dverami, na ktoré následne Jin zaklopal. Samozrejme, že som stále plakal, ale už nie tak ako predtým.

Za dverami sme počuli tiché 'ďalej'. S týmto Jin otvoril dvere a my sme vošli dnu.

Na posteli sedel chalan s rúžovými vlasmi. Hneď ako nás zaregistroval, usmial sa a postavil sa. Bol o asi centimeter nižší ako ja.

,,Ahojte." ,,Ahoj", pozdravil ho Jin, no ja som bol ticho.

,,Yoongi, toto je Jimin. Jemu sa kľudne môžeš zdôveriť", pozrel som sa na Jimina s uplakanými očami. Akonáhle si všimol mojích uplakaných očí, úsmev mu opadol. ,,Čo sa stalo?", zobral si moju tvár do rúk. Mal ich tak maličké.

Spomenul som si na moment, kedy som Jinovi povedal čo je vo veci a na novo som sa rozplakal.

Som strašne slabý.