Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

LIII.

,,Samozrejme. Ak chceš, môžme začať pozajtra", na to mi len spokojne prikývol a objal ma. Aspoň mňa obýme, keď mu to Kook zakázal. Nachádzam tú jeho povahu.

Nejakú dobu sme zostali v objatí. No vyrušili nás kroky prichádzajúceho. TaoMin sa odo mňa hneď odtiahol a viac sa schoval do uteráka. Na to som sa už otočil a skoro dostal infarkt.

Vo dverách stál Kookov otec. Neočakával som ho tu a to ma dosť desí. Neviem či ide za Kookom alebo za mnou. No ale keď za mnou, začínam sa obávať. Nikdy pri ňom neviem, čo by chcel urobiť.

,,Ahoj Yoongi. Dúfam, že som ťa až tak nevidesil", začal hneď bez nejakého čakania. Ako vôbec ma nevidesil. Len sa bojím pri ňom dýchať alebo i len ceknúť. Veď prečo nie.

,,Aj hej. Hlavne ma zaujíma, čo tu robíš?", áno, dovolil mi mu tykať. Jedna pozitývny vec na tomto. Nemusím pri ňom byť ako vojak. Už len to tak.

,,Tak to ma mrzí. Inak prišiel som za tebou. Bez Kooka alebo TaoMina. Viem, že z neho Kook urobil tak dobrého mafiána, akým je on sám", povedal opierajúc sa o rám dverý. Mojko, keby si len vedel, že Kook len začal. Ale niečo už vie, to nepopieram.

,,Ostaň tu alebo choď do svojej izby. Nevichádzaj bez môjho zvolenia", rozkázal som synovi, ktorý hneď prikývol a rozbehol sa do svojej izby. Aspoňže tak. Tam mám istotu, že si nič neurobí.

Hneď po jeho odchode si ku mne prisadol Kookov otec. Napol som svoje telo a očakával každý jeho prudký pohyb, ktorým by sa ma chystal zabiť. Už len ta blízkosť mi nerobí dobre.

,,Očakávam, že ma tu nechceš a čakáš, kedy po tebe vyštartujem. Potom by si vybehol a rovno za Kookom. No ako si si už všimol, snažím sa zmeniť. Kvôli tebe aj TaoMinovi. S Kookom som mal dosť dlhý rozhovor. Prišiel som sa s tebou porozprávať", začal jeho otec stále pozorujúc len mňa.

Dosť ma to prekvapilo. Nechápavo som sa naň pozrel. Očakával som od neho všetko ale to, že sa so mnou chce len tak porozprávať, tak to nie. Fakt neviem, čo si mám práve myslieť.

,,O čom sa akože chceš rozprávať? O tom, že mi ideš stále po krku? O tom, že si ma takmer zabil?", vyštekol som naň a prudko som sa postavil. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale takto som to cítil.

,,A o čom inom sa akože mám s tebou? Nemám ťa stále síce v láske ale snažím sa", tiež na mňa vyštekol, postavil sa a mieril si to mojím smerom. Hneď som začal cúvať a ľutoval som, že som vôbec niečo vypustil z úst.

,,Kook ťa prenasledoval, skúmal a pozoroval. Všetko si pripravil tak, aby ti to vyhovovalo. O nikom inom netrepal než o tebe. Nikdy sa nezaujimal o jeho rodinu viac ako o teba. Jeho sesternica sa skoro zbláznila. Ani si nevieš predstaviť, čím som si musel prechádzať. 24/7 rozprával len o tebe. Znechutil si sa mi. Chcel som preň len to najlepšie a tak som mu ustúpil. Snažil som sa ale aj tak ma nenávidí", zavrčal na mňa a prirazil ma na stenu.

Kookie mi nikdy nepovedal o svojej rodine. Len mama a otec. To jediné viem. Ale tak je to jeho život. No mohol by mi niekedy niečo o nich povedať. Veď sme manželia.

,,A odo mňa chcete čo? Radu? Fajn. Za prvé, príjmi ho takého, aký je. Neobmedzuj ho a ani mu nerozkazuj. Má vlastný rozum. Za druhé, neštekaj na mňa ani mi nerozkazuj, či podobné veci. Ak ma sledoval, tým pádom má ku mne veľký citivý vzťah. Tým, že na mňa útočíš mu len ubližuješ. Nechaj ho si organizovať život sám. Nie je dieťa, tak ho nechaj", prehlásil som z kamennou tvárou.

Po mojom prejave sa odo mňa odtiahol a neveriacky na mňa pozeral. Akože teraz hráme, že ja som ten zlý. Že ja som ten, ktorý mu chce ublížiť? Akože o čo mu ide.

,,Takže sa mám správať ako nejaká bábovka?", bože, on je neuveriteľne sprostý. Akože čo má v tej jeho hlave. Asi len plány a rôzne zbrane.

,,Nie. Nájdi spoločnú tému, pri ktorej si obaja pokecáte bez náznaku hádky a agresivity. To je to, čo som ti tu hovoril. Mňa nechaj na pokoji a staraj sa o svojho syna", prehlásil som viac-menej kľudne. Možno mu to už dôjde.

,,Čo tu do čerta robíš?", zavrčal Kookie hneď ako sa jeho otec chystal pokračovať. Hlavne ma zaujíma, ako sa sem dostal, keď je zaneprázneý a plne sústredený na výzdobu. Žeby TaoMin nejak naň zavolal? Aj to je možné.

,,Prišiel som sa len porozprávať z tvojim manželom. To akože na to nemám právo?", hneď nasadil nepríjemnú masku. Bože Kook. Ja sa tu namáham, aby sa správal slušne a on mi to celé zničí.

Hneď na to do miestnosti pribehol už oblečený TaoMin a rovno si to namieril ku mne. Objal som ho okolo krku, na čo on mňa okolo pásu. Asi fakt zdedil po Kookovi jeho vlastnosti.

,,Nemusel si volať Kooka. Zvládol by som to. Kook mi iba všetko skazil", po tom som Kookieho prepálil pohľadom. Samozrejme mi pohľad opätoval. Akože fakt sa tu ideme hádať?

,,Buď ticho. Nebudeš mi tu trepať o tom ako mi mohol ublížiť a podobné veci. Ty tiež budť ticho. Nemáš právo mi rozkazovať. Dal som ti rady, ktoré pekne krásne teraz využiješ", otočil som sa na Kookovho otca, ktorý ma neveriacky pozoroval. No hneď na to svoj pohľad otočil ku Kookovi.

,,Si riadne pod papučou. Presne ako ja", na to sa obja zasmiali. Takže ja som tu ten zlý. Oboch som spražil pohľadom. Vážne sa tu teraz na mne zabávajú.

,,Fajn. Ako chcete. Vy si tu pekne pokecajte a mi ideme hore", s tým som sa s TaoMinom pobral do obývačky. Akože vážne držím Kooka pod papučou.

,,Čo je s Kookom a jeho otcom?", spýtal sa ma TaoMin hneď ako sme sa dostali do obývačky. Tam sa posadil na gauč a do lona si dal Holly. Aspoň niekto tu sa zaujíma o vzťahy.

,,To je na dlho. Ale tearz sa ide jesť", na to som sa pobral do kuchyne. Áno som tu ako žena v domácnosti. No čo už.

Zvykol som si.