Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XVII.

Zobudil som sa na zvuk rozbíjania skla a aj streli. Dosť som sa zľakol. Bolo tiež počuť aj krik. Kooka a nejakého muža.

Nemal som odvahu tam ísť. Bojím sa. Veď stále som v dome plnom mafiánov.

Sedel som na posteli, keď zrazu niekto vošiel do izby. Zľakol som sa a tak som sa schoval pod paplón. Celkom na nič skrýš. Nič lepšie ma teraz nenapadlo.

,,Yoongie, neboj. To som ja, Jimin", vykukol som z pod periny. Hneď ako som ho uvidel, ukľudnil som sa.

Vyšiel som z pod periny. ,,Čo sa tam deje?" ,,Prišiel Kookov otec. Neviem o čo ide, ale hneď ako prišiel, začal kričať a bol agresívny", povedal a podišiel ku skrinke.

Zo šuplíka niečo vybral a podišiel ku mne. V jednej ruke držal lieky a v druhej držal pohár vody.

,,Jiminie, ako vieš, aké lieky mám brať? Kook mi nočné nepovedal", spýtal som sa. Dosť ma to prekvapuje a zaujíma.

,,Kook prišiel za mnou, aby som ti dal lieky. Povedal mi aj aké. Keď je tu jeho otec, tak je zamestnaný a tiež aj trochu agresívny. Nemajú medzi sebou dobré vzťahy", vysvetlil mi a chápavo prikývol.

,,Donesiem ti niečo na jedenie", usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätoval a prikývol som.

Jimin sa postavil a odišiel z izby. Hneď po jeho odchode som sa odtrepal od šatníka. Tam som si obliekol tepláky a tričko s krátkym rukávom.

Hneď ako som vyšiel zo šatníka, ma niekto chytil pod krkom a pritisol na stenu. Vysel som.

Bol to starší muž. Asi to bude Kookov otec. Má celkom silný stisk. Stisk na mojom krku bol neuveriteľne silný. Škrtil ma.

Obe ruky som dal na jeho a snažil sa tú jeho dať dole. Ale som slabý. Nedokázal som to.

,,Počúvaj ma ti krpec. Vydáš sa za Jungkooka a dáš mu dieťa. Samozrejme som počul, že dokážeš otehotnieť. Tvojou úlohou je sa zaň vydať. Keď bude po svadbe, Jungkook si s tebou bude robiť čo len chce. Dáš mu dieťa a tam to končí. Potom ťa môže aj zabiť a ty sa tomu brániť nebudeš. Do svadby mu dáš pokoj. Nebudeš ho zaťažovať a ani sa mu nebudeš pliecť do cesty. Budeš robiť len to čo ti povie. Nebudeš sa ho snažiť zmeniť. Akákoľvek zmena v jeho správaní, alebo postoji a zabijem ťa. Odteraz budeš počúvať len mňa. Rozumel si ma?", pri poslednej vete svoj stisk zosílil.

Prikývol som. Nemám dostatok kyslíka na to, aby som použil slová, alebo iba jedno písmeno.

Po mojej odpovedi ma pustil. Dopadol som na zem a začal som kašľať a dusiť sa. Snažil som sa pochytiť čo najviac kyslíka.

,,Do svadby budem tu. Dám si na teba pozor", zavrčal a s tým odišiel.

Schúlil som sa do kĺbka a začal plakať. Bojím sa toho muža. Ak som to dobre pochopil, mám sa od Kooka držať ďalej, ale ak by niečo odo mňa chcel, mám mu to dať. Ak by som to porušil, tak by mi ublížil, alebo by ma zabil.

Ležal som na zemi, plakal som a dusil som sa. Čo som komu urobil, že musím žiť s mafiánmi.

Po asi 10 minútach plaču a dusenia, niekto vošiel do izby. Viac som sa schúlil do kĺbka. Dúfam, že to nie je Kook.

,,Yoongi?", no super. Je to Kook. Pozrel som sa smerom na dvere a uvidel Kooka s Jiminom. Obaja sa na mňa prekvapenie zazerali.

Jimin položil tanier, ktorý celý čas držal a podišiel ku mne. Sadol som si a Jimin sa posadil ku mne.

Hneď si ma vtiahol do objatia. ,,Yoongi, čo sa stalo? Prečo plačeš?", hneď sa začal vypytovať. Pokrútil som hlavou a viac sa k Jiminovi natisol.

,,Yoongi, poď sem", pozrel som sa vystrašene na Kooka. Rukou si poklepal na stehno. Ja nechcem. Bojím sa.

Rozklepaný som sa postavil a podišiel k nemu. Sadol som si na jeho stená. Totálne som sa bál.

Ruku mi dal okolo pásu a druhou mi zaklonil hlavu. Tak teraz som už posratý od strachu. Čo ak ma ide zabiť.

,,Jimin, vidíš to, čo ja?", spýtal sa Kook a ukazovák mi položil na krk. ,,Hej", podišiel k nám konkrétne mne.

Hlavu mi Kook nasmeroval tak, aby som mu videl do očí. ,,Yoongi, kto tu bol, kým sme tu neprišli?", zľakol som sa. Čo ak mi niečo urobí. Ak by som im to povedal, tak by ma určite zabil. Bojím bojím.

Rýchlo som sa postavil a sadol si do kúta. Kolená som si pritiahol ku telu. Tie som hneď aj objal. Hlavu som si dal na kolená a na novo sa rozplakal.

,,Yoongi, čo sa deje?", podišiel ku mne Jimin. Hneď som ho objal. Objatie mi opätoval.

Sadol si a mňa si položil na seba. Vzlykal som mu do hrude. Hladil ma po chrbátiku a utišoval ma.

,,Yoongi, bol tu tu môj otec? A povedz mi pravdu. Všetko čo povedal vyhoď z hlavy. Tak mi povedz, či tu bol", prehlásil Kook. ,,J-ja sa b-bojím. Ch-chcem preč", povedal som sa pomedzi plač. Úplne som odignoroval jeho otázku.

,,Yoongi, neboj. Len mi povedz, či tu bol, alebo nie", Kook sa postavil a podišiel ku mne. Cukol som zo sebou a snažil som sa odbehnúť čo najďalej. No na moju smolu ma Jimin držal a nehodlal ma pustiť.

Kook si toho všimol a tak sa vrátil na posteľ. Sadol som si vedľa Jimina a pozrel sa na Kooka. Trochu som sa ukľudnil.

Pozbieral som nejakú tu odvahu a odpovedal mu. ,,B-bol." Hneď po mojej odpovedi mal v očiach plamene hnevu.

,,Yoongi a škrtil ťa?", spýtal sa opatrne Jimin. Bojazlivo som prikývol. Kook už bol rudý od hnevu.

,,Povedz mi všetko čo sa stalo", zavrčal Kook. Videl som, že sa snaží ukľudniť. Snaží sa asi iba pre mňa a ja kvôli tomu prídem o život.

Nádych.

Výdych.

Všetko som mu povedal. Bál som sa. Čo ak ma teraz zabije? Chcem preč. Bojím sa tu ostať.

Hneď ako som dokončil, Kook vyštartoval do zbrojnice. Zľakol som sa a snažil sa zdrhnúť. No Jimin ma nenechala. Držal ma u seba.

Kook vyšiel aj s nejakou zbraňou. Zľakol som sa ešte viac a schoval sa za Jimina. Kook následne vyletel z izby ako hurikán.

,,Yoongi, poď sa napapať", usmial sa na mňa Jimin. Prikývol som a obaja sme sa postavili. Sadli sme si na posteľ a Jimin mi podal tanier s jedlom. Usmial som sa naň a pustil sa do jedla.

S Jiminom som sa smial a rozprával. Rozumie mi a vie ma pochopiť. Tiež ma vie ukľudniť.

Po asi pol hodine rozprávania sme počuli strelu. Dosť ma to vystrašilo. Ja nechcem umrieť. Chcem preč.

Po chvíli sa dvere otvorili a v nich stál Kook. Mal prestrelené rameno. Neváhal som a podišiel k nemu. Podchytil som ho a pomohol mu na posteľ.

,,Yoongi, zbaľ si veci. Odchádzame", povedal po chvíli Kook. Len som slabo prikývol a išiel baliť.

Som zvedavý, prečo odchádzame.