Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XL.

Pred chvíľku sme si s Kookie vimenili zvyšok darčekov. Od mňa dostal nejaké oblečenie a voňavku. On mi dal plyšiaka, ruže a podobné veci. No ako bonus som dostal čiernu sukňu z bielim tričkom s nápisom babyboy a čierno-biele nadkolienky.

Hneď som sa aj do toho išiel obliecť. Už je to doba čo som mal na sebe sukňu a nadkolienky. Je to pohodlné a príjemné.

Keď som bol oblečený, prihopsal som ku Kookovi, ktorý stále sedel na gauči a popíjal punč. Nerozumiem ako mu to môže chutiť. Je to odporné.

Postavil som sa zaň a rukami mu zakril oči. Ten sa len zasmial a položil pohár s puncom na stôl. Hneď na to si z tváre zložil moje ruky.

,,No už sa mi ukáž", prehlásil a čakal na môj čin. Bez váhania som sa postavil pred neho a sklopil hlavu. Sčervenal som a nechcem aby ma tak videl. Hambím sa.

,,Vyzeráš úžasne. Poď ku mne", pozrel som sa naň a uvidel ako si potľapkal na stehno. Hneď som k nemu podišiel a posadil som sa mu na ne. Hneď si ruky obmotal okolo môjho pásu. Vlastne iba jednu, aby ma držal a druhou ma hladil po brušku.

,,Veď ho mám stále ploché. Kookie teraz to ešte dosť šteklí", prehlásil som zo smiechom v hlase. Stále to šteklí a to dosť. Od mala som neuveriteľne šteklivý.

,,Ale mne sa nechce čakať minimálne päť mesiacov. Keď budeš mať aspoň tri plody, narastie ti rýchlejšie", začal premýšľať nahlas a tým si od mňa vyslúžil silný pohlavok. Nebudeme spolu mať sex pokiaľ mám v bruchu dieťa. Na to nech nemyslí.

,,Zabudni. Pokiaľ som tehotný, rozhodujem o našom sexuálnom živote ja. Takže nie, budeš čakať", povedal som a oprel sa o jeho hruď. Dúfam, že pochopil môžem každým dňom byť viac citlivejší a náladový, takže by sa so mnou nehádal a dal mi za pravdu.

,,Dobre dobre. Ustúpil ti ale nezvykaj si na to. Budem to robiť len ak ti bude príliš zle alebo budeš tehotný. V tomto stave si viac agresívnejší než ja tak nebudem riskovať", tomu sme sa obaja zasmiali. Nikto nie je agresívnejší než Kookie ale tak "žena" ktorá je tehotná je nad Kookiem. Takže ja. Hihi.

Takto sme ma gauči sedeli a rozprávali sa nejakú dobu. Asi pol hodinu. Prerušil som to ja, keď som opäť dostal chuť na jedlo a tak som sa postavil s účelom ísť do kuchyne. No zastavila ma Kookieho ruka na mojom páse.

,,Kam ideš? Si už unavený? Je ti zle? Mám ti ísť pre niečo?", začal trochu panikáriť a už sa chystal niekde odbehnúť. No zastavil som ho bozkom na pery. To ho trochu ukľudnilo a zadíval sa mi do očí.

,,Ukľudní sa. Nie je mi zle, nie som unavený a ani nič podobné. Som hladný a idem si niečo zobrať. Nestresuj. Ak by to bolo vážne hneď ti poviem, sľubujem", usmial som sa a pohladil ho po líci.

Hneď na to som odyšiel do kuchyne. Tam som otvoril chladničku a začal som si prezerať jej obsah. Chvíľu to trvalo ale nakoniec som vybral koláče, kyslé uhorky, nejaké syry, nutelu, šunku a nejaké pečivo v podobe chleba a bábovky. Všetko som to na ne naložil a chystal som sa začať jesť. No vyrušil ma hlas milovanej osoby.

,,Yoonie, som rád, že konečne začínaš normálne veľa jesť ale toto je už extrém. Neurobím ti niečo iné", prehlásil trochu zaskočené a podyšiel ku mne. Hneď sa oprel o linku vedľa mňa a pozoroval ma.

,,Nie ďakujem", usmial som sa a začal som jesť svoje pripravené jedlo. Nebolo to hrozné, skvôr to bolo neviem akým spôsobom delikátne. Striedal som to pečivo potom koláč a to všetko zapíjal nálevom z uhoriek.

,,Toto ti fakt chutí?", spýtal sa ma Kookie a nechápavo sa na mňa pozrel. Len som mu na to prikývol a pokračoval vo svojom jedle.

Po chvíli som bol plný a tak som všetky nepotrebné veci odložil a pozrel som sa na Kookieho. Ne vyzeral, že nad niečim horlivo uvažuje. Zaujímalo by ma nad čím.

,,Ak budeš mať od teraz stále takéto chute, budem nútený chodiť do obchodu skoro každý druhý deň", obaja sme sa zasmiali. Podyšiel som ku Kookovi a objal ho okolo pásu. Objatie mi samozrejme opätoval.

,,Poď si ľahnúť a nerozmýšľaj nad tým. Nekaz nám túto chvíľu", pohladil som ho po hrudi a zadíval som sa mu do očí. Na to mi iba nežne prikývol a zobral ma na ruky.

Obmotal som si ruky okolo jeho krku a čakal na jeho činy. Hneď nás aj zobral do našej izby. Tam ma položil na posteľ.

Čupol si pred mňa a začal mi dávať dole nadkolienky. Následne mi dal dole ričko a hneď na to aj sukňu. Ostal som pred ním stáť len v boxerkách. Strošku som sa pred ním hanbil. Síce ma videl nahého ale ja som už proste taká veľká hambivka.

Usmial sa na mňa a podyšiel k skrini. Z nej vytiahol svoju bielu košeľu a podyšiel s ňou ku mne. Následne mi je pomohol obliecť a zapol gombíky. Nerozumiem prečo sa tak stará.

,,Prečo mi tak pomáhaš? Ruky a nohy ešte mám a fungujú. Brucho mám ploché takže to ešte zvládam", prehlásil som a posadil som sa na kraj postele. Som zvedavý, čo mi na to povie.

,,Nechcem, aby si sa namáhal a bruško máš už trošku väčšie. Chcem pre teba len to najlepšie", usmial sa a začal sa tiež prezliekať. Som rád, že konečne ma niekto miluje.

Hásledne sme si spolu ľahli. Ja na chrbát a Kookie si hlavu položil na moje bruško. Prsty som vplietol do jeho vlasov a začal sa mu v nich prehrabávať. Má ich strašne hebušké.

,,Nemám ešte brucho. Prestaň si zo mňa uťahovať. Nie je to pekné", povedal som a hneď na to ucítil ako mi Kookie uštedril menší čapák na stehno. Prepálil som ho pohľadom.

,,Nevimýšľam si. Už ti pomaly rastie a tým pádom nebudem musieť dlho čakať", povedal a hneď na to sa mi prilepil na pery. Bez námietok som mu ich opätoval.

,,Dobrú noc Kookie."
,,Dobrú noc Yoonie."

Hneď na to som upadol do ríše snov.