Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XXII.

Cestou na kúpalisko sme sa nejak veľmi nerozprávali. Prehodili sme pár slov a tam to končilo. No mne to ani nevadí. Vyhovuje mi to takto. Aspoň si tak plne užijem jeho prítomnosti.

Ruku som mal na tej Kookovej, ktorá bola na rýchlostnej páke. Plazil som mu kĺby na ruke. Spokojne sa usmieval a mňa to zahrialo pri srdiečky.

Pred kúpaliskom sme zastavili a vystúpili. Kook si na hlavu dal šiltovku a okuliare. Na rúško je horúco a tak som mu ho zakázal. Je zaujímavé, že ma počúva. Ostatný by na mňa nakričali.

,,Ako chceš byť vo vode, keď ťa ľudia nesmú vidieť?", spýtal som sa po ceste ku vstupu. ,,Myslím, že šošovky a špeciálna parochňa byto mala istiť. Ak nie, tak sa priprav na rýchly útek", prehlásil a usmial sa. Úsmev som mu nesmelo opätoval.

Neviem, či si môj zajačik všimol, ale moja kondička je na bode mrazu. Nezvládnem rýchlo utekať. Veď som pomaly prepadal z telesne. Z TELESNEJ!!!!

,,Kookie?" ,,Áno mačička", pozrel sa na mňa a pokračoval v ceste k pokladni. ,,Neviem či si si všimol, ale ja a beh niesme práve najlepší kamaráti. Veď som skoro prepadol z telesne", pozrel som sa naň trošku vystrašene.

To bude asi tým, že sa bojím zatknutia. Nechcem do vezenia a nechcem sa schovávať. Tiež ma desí to, že Kookieho môžu spoznať. To by pre mňa bola smrť.

,,Všimol som si. A viem o tebe dosť veľa vecí, o ktorých by normálny človek, alebo mafián, ktorý by si ťa len tak zobral, nevedel. Nebudem ti tu teraz hovoriť, ako je to možné. Neskvôr ti to možno poviem. No a späť k téme. V tomto kúpalisku je môj tajný únikový východ, ktorý nás rýchlo dostane z kúpaliska. Takže som na všetko myslel", usmial sa na mňa.

Hlavou mi práve prechádza iba jedná otázka. 'Čo všetko o mne môže vedieť?' Ak nevedel o mojich úchylkách, tak potom súdim, že nevie nič o mojom súkromí.

Pri pokladni sme zaplatili vstup a s čipmi na rukách sme sa bobrali do šatien. Tam sme sa prezliekli a odložili si veci do skrinky.

Celkom sa hambím za svoje telo. Mám neuveriteľné vledú pokožku. Jazvy na rukách a bruchu sú dosť vyditeľné. Ľudia okolo si musia myslieť dosť divné veci. Učíte ma však nenazvú človekom. Nevyzeram tak.

Ruka v ruke sme sa pobrali ku lehátkam, na ktoré sme si zložili uteráky a pár potrebných vecí. No hlavne pre Kooka na maskovanie jeho tváre. No a tiež ramena. Na kúpaliskách sa veľmi často neobjavujú ľudia s prestreleným ramenom. To by ho asi tiež prezradilo.

Tiež mi Kookie zobral potrebné lieky. Je tak starostlivý. Stará sa o mňa ako o kráľa. Som zvedavý, kedy ho to omrzí.

,,Kde začneme?", spýtal sa ma Kookie hneď ako sme mali veci zložené. ,,Mohli by sme začať v normálnom bazéne. Len tak sa prechádzať a robiť blbosti", prehlásil som s pokrčením ramien.

Kookie sa tomu zasmial a za pás si ma pritiahol k sebe bližšie. Nenamietal som. Skvôr som mu ruky obmotal okolo krku a zahľadel sa do jeho prekrásnych očí.

Netrvalo dlho a naše pery zapadli do jedných. Začali sme sa nežne bozkávať. Boli to bozky plné lásky a pochopenia.

,,Tak poďme", prehlásil hneď ako sme sa od seba odtiahli. Mojou odpoveďou bolo nemé prikývnutie. Následne sme sa pobrali k bazénu.

Pomaly som doň vošiel a hneď za mnou aj Kookie. Spoločne sme sa dostali na voľnejšie miesto.

Tam som sa na Kookieho začal vešať. Jemu to očividne nevadilo. Len sa na mňa hravo usmieval a nechal ma si robiť čo len chcem. A ja som sa chcel šantiť a zabávať. Robenie blbostí je každodennom poriadku. Nič lepšie mi nejde.

Celý deň sme strávili v bazénoch. Vyskýšalinsme všetky, ktoré tu boli. No ja som ich chcel vyskúšať a Kookieho som za sebou ťahal ako psíka. Bez neho som proste nemoho.

Prešli sme výrivky, termálne vody, vír, loďky a tiež sme boli aj v plaveckom. Tam na mňa musel dávať Kookie veľký pozor. Znažil som sa plávať, ale kvôli môjmu strachu a hĺbke vody sa mi to nedarilo. Takmer vždy som sa potopil.

Samozrejme sme museli ísť aj na obed. Na to som ťiež naliehal. Dnes sa zo mňa stalo dieťa. No mne a Kookovi to nevadilo.

Podvečer sme opustili priestoru bazénov a išli sme sa ošušiť a onliecť. Po tomto mne odovzdali hodinky a zaplatili za jedlo. Následne sme sa ruka v ruke pobrali do auta.

,,A nikto ma nespoznal", prehlásil s úsmevom na perách Kookie hneď ako sme sedeli v aute. ,,Si proste šikovný v maskovaní", nad tým sme sa obaja zasmiali.

Cestou do chatky sme sa rozprávali a premýšľali, ako budeme tráviť nasledujúci týždeň v chatke. Presne za týždeň a jeden deň máme svadbu na ktorú sa práve teším. Kookie mi ukázal, že vie byť aj milí a pozorný. Samozrejme je ochranársky a trochu aj majetnícky, ale to mi nevadí.

Po príchode do chatky som sa rozišiel do kuchyne. Po ceste som vyhladol a chcem si niečo urobiť. Kookiemu urobím tiež a je mi jedno, že bude protestovať.

Rozhodol som sa, že si urobím palacinky. Po sladkej večeri sa lepšie spí. No......apoň u mňa je to tak.

Pripravil som si potrebné ingrediencie a začal robiť cesto. Následne som cesto vylieval na rozpálený pekáč. Urobím ich viac, aby sme mali potom aj na raňajky.

Hneď ako boli palacinky hotové, odobral som ich pár na dva taniere, na ktoré som ich rovno položil. Následne som nakrájal jahody a spolu s malinami som nimi ozdobil tanier. Po dozdobení som dal roztopiť čokoládu. Tú som hneď aj vylial na palacinky. V ľadnicke som našiel šľahačku. Samozrejme, aj tú som použil.

,,Čo to tu tak pekne vonia?", spýtal sa ma Kook hneď ako bolo všetko hotové. Otočil som sa jeho smerom a za seba schoval taniere s našou večerou.

,,Hádaj", usmial som sa a oprel sa o linku. ,,Lievance?", na to som len nesúhlasne zakrútil hlavou. ,,Palacinky?" ,,Správne."

Zobral som taniere a položil ich na stôl za ktorý som si hneď aj sadol. Kook po mne môj čin zopakoval.

,,Vyzerá to fantasticky", usmial sa na mňa. S poďakovaním som mu úsmev opätoval. Následne sme sa pustili do jedla. Asi sa budem chvastať, ale boli dokonalé.

Po večeri sme sa rozhodli ísť spať. Vlastne, ja som sa rozhodol a Kookie iba súhlasne prikývol.

Pred odchodom z kuchyne mi Kook podal moje lieky. Tie som aj zobral a následne zapil.

V izbe sme sa osprchovali a obliekli si čisté oblečenie. Každý sme sa sprchovali zvlášť. Následne sme si uľahli do postele.

Kookie si ľahol na chrbát a ja som sa mu hodil na hruď. Doslova som sa hodil. Obaja sme sa môjmu činu aj zasmiali.

,,Milujem ťa mačička. Dúfam, že to vieš", prehlásil po chvíli ticha. Prehrabával mi vlasy a občas mi daroval bozk na čelo.

Nádych........

Výdych.......

Teraz mu to poviem. Teraz, alebo nikdy.

,,Viem a tiež ťa milujem Kookie", prehlásil som a začal mu kresliť obrazce na bruško. Hneď som aj cítil, ako sa jeho telo od prekvapenia naplo.

,,Nehovoríš to od strachu, že nie?" ,,Nie. Hovorím to od srdca", usmial som sa a pozrel sa mu do očí. Videl som v nich prekvapenie, lásku a radosť. Radosť, ktorú vraj nevie vyjadriť. No mne sa to nejak nezdá.

Hneď sa mi aj prilepil na pery a začal ma nežne a s láskou bozkávať. Bozky som mu samozrejme opätoval.

,,Dobrú noc Kookie", prehlásil som hneď ako sme sa od seba odtiahli. ,,Dobrú noc mačička. Milujem ťa", pohladil ma po chrbátiku. ,,Aj ja teba", uvelebil som sa na jeho hrudi a spokojne zavrel unavené oči.

Netrvalo dlho a poddal som sa ríši snov.